Ak by sme mali vybrať jednu najdôležitejšiu udalosť práve skončenej 114. Medzinárodnej konferencie práce v Ženeve (1. júna – 12. júna 2026), neboli by to politické prejavy ani mediálne atraktívne hlasovania. Najväčším úspechom je prijatie nového dohovoru MOP o dôstojnej práci v platformovej ekonomike. Dokument, ktorý môže v budúcnosti ovplyvniť pracovné podmienky stoviek miliónov ľudí na celom svete vrátane Slovenska.
Nový dohovor je prvým globálnym pracovnoprávnym štandardom pre platformovú ekonomiku, podobne ako boli kedysi dohovory o pracovnom čase, detskej práci alebo bezpečnosti pri práci odpoveďou na výzvy priemyselnej revolúcie.
Na prvý pohľad to možno nevyzerá ako veľká správa, no v skutočnosti ide o historický krok. Svet práce sa za posledné desaťročia výrazne zmenil. Vznikli digitálne platformy, ktoré sprostredkúvajú prepravu osôb, donášku jedál, drobné služby či ponúkajú online prácu. Technológie napredovali rýchlejšie ako pracovné právo a milióny ľudí sa ocitli v sivej zóne medzi zamestnaním, podnikaním a „švarcsystémom“.
Práve preto bola téma platformovej práce jednou z hlavných a zároveň najkontroverznejších a najkonfliktnejších tém tohtoročnej konferencie.
Rodil sa veľmi ťažko
Rokovania o obsahu dohovoru prebiehali každý deň, od rána do večera a často pokračovali dlho do noci. Každý článok, každé slovo a niekedy dokonca aj každá čiarka boli predmetom diskusií medzi zástupcami vlád, odborov a zamestnávateľov. V noci zo stredy na štvrtok 10. júna rokovania globálnej tripartity skončili až o šiestej hodine ráno, po skoro 20 hodinovom maratóne. Aj to ukazuje, aké rozdielne predstavy mali jednotlivé skupiny o tom, ako má vyzerať budúcnosť práce v digitálnej ekonomike.
Na rozdiel od kolektívneho vyjednávania sa na pôde MOP nedá použiť štrajk ani iný nátlakový prostriedok. Odbory nemôžu odísť od rokovacieho stola a vyhlásiť generálny štrajk a zamestnávatelia nemôžu vyhlásiť výluku. Medzinárodná organizácia práce funguje na princípe tripartity, teda hľadania dohody medzi vládami, zástupcami zamestnávateľov a zástupcami pracujúcich. Každý schválený dokument je preto výsledkom kompromisov. Dohovor napokon podporila výrazná väčšina delegátov konferencie, čo ukazuje, že napriek náročným rokovaniam sa podarilo nájsť široký medzinárodný konsenzus.
Pre odbory to býva niekedy frustrujúce – často by chceli ísť ďalej a rýchlejšie. Ani tento dohovor nie je výnimkou. Odborové organizácie presadzovali silnejšie garancie, širšie sociálne práva či ešte jednoznačnejšiu ochranu platformových pracovníkov. Nie všetko z týchto predstav sa podarilo presadiť, napriek tomu je výsledok dôvodom na spokojnosť.
Práve preto majú dohovory MOP takú autoritu. Nie sú výsledkom politickej väčšiny jednej vlády, ale dohody medzi vládami, zamestnávateľmi a pracovníkmi z celého sveta.
Najväčším úspechom schváleného dohovoru je koniec predstierania, že platformoví pracovníci sú neviditeľní. Dohovor uznáva ich existenciu bez ohľadu na to, či ich niekto označuje za zamestnancov, živnostníkov alebo partnerov. Je to dôležitý odkaz aj pre Slovensko, kde sa často stretávame s rôznymi formami zastretého zamestnávania.
Veľkou výhrou je aj uznanie slobody združovania a práva na kolektívne vyjednávanie v platformovej ekonomike. Ešte pred niekoľkými rokmi mnohé platformy tvrdili, že ich pracovníci sú individuálni podnikatelia, a preto sa odbory či kolektívne zmluvy na nich nevzťahujú. Nový dohovor ide opačným smerom. Potvrdzuje, že ani digitálne technológie nemôžu byť dôvodom na obchádzanie základných práv pracujúcich.
Nie všetko, čo odbory považovali za potrebné, sa podarilo presadiť. Dohovor preto neuzatvára diskusiu o platformovej práci, ale otvára novú etapu ďalšieho zápasu za lepšie pracovné podmienky.
Koniec zastretým živnostiam?
Dôležitou témou je aj boj proti falošným živnostiam. Dohovor zdôrazňuje, že pri posudzovaní pracovného vzťahu by sa malo vychádzať zo skutočných podmienok výkonu práce, a nie iba z názvu zmluvy. To môže mať význam aj na Slovensku pri rôznych formách platformovej práce a nútenej samostatnej zárobkovej činnosti.
Z pohľadu Slovenska je dôležité aj to, že nový globálny štandard potvrdzuje správnosť smerovania legislatívy Európskej únie pri regulácii platformovej ekonomiky. To, čo bolo pri prijímaní európskej legislatívy predmetom ostrých politických sporov, sa dnes dostáva aj do dohovoru Medzinárodnej organizácie práce. Pre nás to preto nie je nečakaný obrat, ale potvrdenie, že posudzovanie práce podľa jej skutočného obsahu a nie podľa formálneho názvu zmluvy je správnou cestou a jedným z najúčinnejších nástrojov boja proti zneužívaniu falošných živností.
Ak Európska únia nastavila pravidlá pre svoj vnútorný trh, Medzinárodná organizácia práce urobila ďalší krok a dala podobným princípom globálny rozmer. Pre Slovensko je to dobrá správa. Krajina, ktorá je súčasťou Európskej únie aj Medzinárodnej organizácie práce, nebude stáť pred voľbou medzi európskymi a svetovými štandardmi. Naopak, oba smery sa v základných princípoch navzájom posilňujú.
Nový dohovor MOP pritom nejde len po stopách európskej smernice o platformovej práci. Zatiaľ čo európska úprava sa sústreďuje najmä na správne určenie pracovného statusu a pravidlá algoritmického riadenia, MOP pristupuje k platformovej ekonomike širšie. Do popredia stavia koncept dôstojnej práce, ktorý zahŕňa nielen pracovnoprávnu ochranu, ale aj kolektívne práva, sociálny dialóg, sociálne zabezpečenie, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci či ochranu pred násilím a obťažovaním. Tým vytvára globálny rámec, ktorý európsku reguláciu skôr dopĺňa a rozširuje, než kopíruje.
Pritom na Slovensku sa diskusia netýka len rozvozu jedál či taxislužieb. Otázky zastretého zamestnávania, nútených živností a digitálneho riadenia práce sa objavujú aj v ďalších sektoroch ekonomiky.
Algoritmus všetkým káže, do temnoty nás zviaže
Nový dohovor je pritom veľkým krokom vpred a aj odpoveďou na jednu z najväčších otázok dneška. Kto bude vládnuť svetu práce – človek alebo algoritmus?
Keby dnes J. R. R. Tolkien písal Pána prsteňov, možno by nenapísal „Jeden prsteň vládne všetkým“, ale „Jeden algoritmus všetkým káže“. Algoritmy prideľujú zákazky, sledujú výkon, určujú výšku odmeny a neraz jediným kliknutím rozhodujú o tom, či človek bude mať zajtra z čoho žiť. Aj preto je nový dohovor taký dôležitý. Neodmieta technologický pokrok ani digitálne platformy, ale jasne hovorí, že ani ten najdokonalejší algoritmus nemôže stáť nad základnými právami pracujúcich. Rozhodnutia, ktoré zásadne ovplyvňujú život človeka, musia zostať pod ľudskou kontrolou a niesť ľudskú zodpovednosť. Možno práve v tom spočíva najväčší odkaz tohtoročnej konferencie – budúcnosť práce nebude určovať technológia sama osebe, ale pravidlá, ktoré jej ako spoločnosť nastavíme. Aj v digitálnej ekonomike totiž musí existovať ľudská zodpovednosť.
Dohovor o platformovej ekonomike v oblasti algoritmov bude mať širšie dopady, nakoľko skúsenosti z platformovej ekonomiky čoraz viac prenikajú aj do tradičných pracovísk, kde algoritmy rozhodujú o plánovaní zmien, hodnotení výkonnosti či organizácii práce.
Rozhodnutia prijaté v Ženeve preto nehovoria len o kuriéroch a vodičoch. Sú jednou z prvých medzinárodných odpovedí na otázku, ako má vyzerať využívanie umelej inteligencie a automatizovaného rozhodovania vo svete práce.
Dôstojná práca nie je len o mzde
Dokument prináša aj ďalšie významné prvky. Posilňuje ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci, ochranu pred násilím a obťažovaním vrátane útokov zo strany zákazníkov, podporuje prístup k sociálnemu zabezpečeniu, zvyšuje transparentnosť odmeňovania a posilňuje ochranu osobných údajov pracovníkov.
Dôležité je aj to, čo tento dohovor hovorí medzi riadkami. Uznáva význam digitálnych platforiem a technologických inovácií, ale odmieta predstavu, že digitálna ekonomika môže fungovať mimo pravidiel pracovného práva a sociálnej spravodlivosti. Technologický pokrok nemá znamenať návrat k podmienkam práce z devätnásteho storočia.
Je pravda, že odbory išli na rokovanie konferencie MOP s vyššími ambíciami. Chceli presadiť silnejšie ustanovenia o minimálnych odmenách, sociálnom zabezpečení či ešte tvrdší postup proti obchádzaniu pracovnoprávnych vzťahov v platformovej ekonomike. Takto však funguje medzinárodná tripartita.
Náročnosť rokovaní ilustruje aj fakt, že sociálni partneri sa dohodli na prijatí záväzného dohovoru, ale už nedokázali nájsť zhodu na sprievodných odporúčaniach (nezáväznom dokumente), ktoré zvyčajne dopĺňa nové dohovory MOP o podrobnejšie usmernenia pre ich uplatňovanie. O to významnejšie je, že sa podarilo nájsť zhodu aspoň na samotnom dohovore, ktorý vytvára prvý globálny rámec práv pre pracovníkov v platformovej ekonomike.
Z praktického hľadiska to znamená, že štáty dostali záväzný rámec základných práv, ale podrobnejšie návody na jeho uplatňovanie budú musieť vzniknúť až v budúcnosti prostredníctvom národných legislatív a ďalšej činnosti MOP.
Nie je umením z rokovania odísť s pocitom vlastnej neomylnosti. Umením je nájsť riešenie, ktoré posunie ochranu pracujúcich dopredu a zároveň získa podporu dostatočného počtu krajín. A práve to sa v Ženeve podarilo.
Dopady aj na Slovensko
Pre slovenských pracujúcich pritom nejde o vzdialenú medzinárodnú tému. Platformová ekonomika rastie aj u nás. Čoraz viac ľudí pracuje prostredníctvom digitálnych aplikácií alebo v rôznych flexibilných formách práce. Pravidlá, ktoré dnes vznikajú na pôde Medzinárodnej organizácie práce, budú zajtra ovplyvňovať aj slovenskú legislatívu a pracovné podmienky.
Nový dohovor nevyrieši všetky problémy sveta práce. Sám osebe nevyrieši nikoho problémy. Je však jasným odkazom, že budúcnosť práce nemôže byť budúcnosťou bez práv a pravidiel, ktoré rešpektujú človeka. A to je po dňoch a nociach náročných rokovaní výsledok, ktorý možno považovať za skutočné víťazstvo pracujúcich.
Pred viac ako sto rokmi vznikla Medzinárodná organizácia práce s presvedčením, že trvalý mier nemožno budovať bez sociálnej spravodlivosti. Nový dohovor o platformovej práci ukazuje, že táto myšlienka nestratila svoju aktuálnosť ani v digitálnom veku. Technológie sa menia, ekonomika sa mení a menia sa aj formy práce. To, čo sa meniť nesmie, je dôstojnosť pracujúceho človeka a jeho právo na spravodlivé pracovné podmienky.