V uplynulých dňoch Národná rada Slovenskej republiky schválila novelu Zákonníka práce. Aj napriek naliehaniu Konfederácie odborových zväzov SR (KOZ SR) na prezidentku Slovenskej republiky, aby zákon nepodpísala, prezidentka Zuzana Čaputová svojim podpisom zákon odobrila. Od 1. marca 2021 platí Zákonník práce v novej forme.
Naša redakcia postupne prináša sériu článkov, v ktorých KOZ SR vyjadruje svoj postoj k jednotlivým novinkám, ich aplikácii v praxi a s tým spojenými rizikami pre zamestnancov. Viaceré z nich boli pritom súčasťou balíka pripomienok, ktoré KOZ SR k predmetnej novele Zákonníka práce vyslovila- bohužiaľ, zväčša bez ich akceptácie zo strany predkladateľa, Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
V dnešnom príspevku o zmenách v tripartite
KOZ SR zásadne nesúhlasila s úpravou reprezentatívnosti na strane zástupcov zamestnancov a žiadala ponechať súčasný právny stav overený praxou (zákon účinný v nezmenenom znení od roku 2007). Predmetnú zmenu považujeme za účelovú s cieľom oslabiť postavenie Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky ako najviac reprezentatívneho zástupcu zamestnancov v tripartite a umožniť, aby sa do tripartity dostali absolútne nereprezentatívne združenia zástupcov zamestnancov.
Predmetnú novelu považuje KOZ SR za diskriminačnú, resp. zakotvujúcu nerovnaké zaobchádzanie s tými združeniami, ktoré spĺňajú podmienku združovania najmenej 100 000 zamestnancov, ktorí sú členmi odborov v porovnaní s tými, ktoré podmienku 100 000 združených zamestnancov nespĺňajú.
Ide o nerovnaké zaobchádzanie, aby jedno združenie bolo kvalifikované za reprezentatívne, a spĺňajúce prísne stanovenú podmienku 100 000 združených zamestnancov v pracovnom pomere (ak ide o združenie odborov) alebo 100 000 zamestnaných zamestnancov v pracovnom pomere (ak ide o združenie zamestnávateľov) a iné združenie odborov alebo zamestnávateľov bolo tiež reprezentatívne, ale podmienku 100 000 združených alebo zamestnaných nespĺňa. Ide o účelovú právnu úpravu s cieľom zvýhodňovať jedno združenie pred druhým, a to bez ohľadu na to, či pôjde o združenie zamestnávateľov alebo odborov.
Je tiež v rozpore s povahou a účelom reprezentatívnosti, aby v triparite boli zastúpené združenia, ktoré fakticky nie sú reprezentatívne (tzn. nespĺňajú podmienku 100 000 zamestnaných alebo organizovaných).
Schválenú zmenu právnej úpravy považujeme za nesúladnú s Dohovorom MOP č. 144/1976 o trojstranných konzultáciách na podporu uplatňovania pracovných noriem. Pojem reprezentatívnosť definuje Dohovor MOP č. 144/1976, podľa ktorého „reprezentatívne“ znamenajú najreprezentatívnejšie, tzn. najväčšie, a nie nereprezentatívne, tzn. tie, ktoré sú menšie, resp. ktoré by sa mali stať formálne reprezentatívne na základe tejto novely.
Rozširovanie počtu subjektov tripartity ohrozuje, podľa nášho názoru, účinnosť sociálneho dialógu – čím viac zúčastnených subjektov, tým viac možných protichodných názorov a náročnejšia dohoda, a vytvára sa tiež možnosť účelového zastúpenia. ,,Nereprezentatívni“ zástupcovia zamestnancov majú možnosť vyjadrovať svoj názor, napr. v medzirezortnom pripomienkovom konaní (MPK). Súčasnú úpravu preukazovania reprezentatívnosti považujeme za dostatočnú.
Ustanovenie §7 ods. 6 oslabuje až spochybňuje samotný význam tripartity. Možnosť dvojstranných rokovaní mimo tripartity nie je obmedzená, ale je hrubým porušením princípov tripartitného dialógu pokračovať v individuálnom rokovaní, tak, ako to umožní navrhované znenie. Ustanovenie preto KOZ SR považuje za účelové.
Prihlásiť sa ku odberu noviniek!
Ilustračná fotografia: © 2021 Úrad vlády Slovenskej republiky