V uplynulých dňoch Národná rada Slovenskej republiky schválila novelu Zákonníka práce. Aj napriek naliehaniu Konfederácie odborových zväzov SR na prezidentku Slovenskej republiky, aby zákon nepodpísala, prezidentka Zuzana Čaputová svojim podpisom zákon odobrila. Od 1. marca 2021  platí Zákonník práce v novej forme. Naša redakcia postupne prináša sériu článkov, v ktorých KOZ SR vyjadruje svoj postoj k  jednotlivým novinkám, ich aplikácii v praxi a s tým spojenými rizikami pre zamestnancov. Viaceré z nich boli pritom súčasťou balíka pripomienok, ktoré KOZ SR k predmetnej novele Zákonníka práce poslala- bohužiaľ, zväčša bez ich akceptácie zo strany predkladateľa, Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

K extenzii kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa

Schváleným znením sa zrušujú reprezentatívne kolektívne zmluvy vyššieho stupňa. Na úrovni vyšších kolektívnych zmlúv, sú tieto registrované na stránke Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ale na národnej úrovni sa nevyhodnocuje ich dopad na pokrytie, ani sa nezohľadňuje prekrytie vyšších zmlúv a podnikových. V súčasnosti sú uložené kolektívne zmluvy v 16-ich odvetviach, zároveň však neplatia na celé odvetvia. Tieto uložené zmluvy dokazujú, že obe strany zamestnávatelia aj zamestnanci vedia dôjsť k dohode na pracovných podmienkach. Uzatvárať takéto kolektívne zmluvy sú aj v záujme zamestnávateľov, keďže vytvárajú spravodlivé a rovnaké konkurenčné podmienky v oblasti zamestnaneckého prostredia a nekonkurujú si prostredníctvom sociálneho dumpingu.

Posledné dostupné údaje za rok 2019 ilustrujú, že celkové pokrytie podnikovými kolektívnymi zmluvami bolo 26,4 %. Pri rozdelení na súkromný a verejný sektor, v rámci súkromného sektora je pokrytých 15,4 % organizácií a v rámci verejného sektora 65,3 %.

Zo zistených dát na podnikovej úrovni je vidieť, že vyššie kolektívne zmluvy a ich extenzia, významne zvyšujú pokrytie kolektívnymi zmluvami. Vyššie kolektívne zmluvy pre štátnu a verejnú správu uzatvorené KOZ SR so zástupcami štátu zabezpečujú 65,3 % pokrytie na podnikovej úrovni, keďže tieto vyššie kolektívne zmluvy sa aplikujú na väčšinu subjektov. Takisto sa ukazuje, že v rámci verejného sektora sa zatiaľ nevytvára toľko prekážok ako v súkromnom sektore. Doteraz bola výrazná vôľa uzavrieť vyššie kolektívne zmluvy pre verejnú a štátnu správu aj na strane zamestnávateľa.

V súčasnosti sa na európskej pôde prerokováva Smernica Európskeho parlamentu a Rady o primeraných minimálnych mzdách v Európskej únii, ktorá požaduje od členských krajín pokrytie kolektívnymi zmluvami na úrovni aspoň 70 %. Európska únia si plne uvedomuje dôležitosť kolektívneho vyjednávania, ako efektívneho nástroja dohody zamestnávateľov a zamestnancov na prijateľných pracovných podmienkach. Slovenská legislatíva ide v súčasnosti v rozpore so smerovaním a predstavami Európskej únie v oblasti sociálnejšej Európy.

Na dosiahnutie míľnika – 70 % pokrytie kolektívnymi zmluvami – je nevyhnutné aktívne podporovať vznik odborových organizácii, ale aj ich partnerov. Na úrovni vyššieho stupňa sa často stáva, že odborový zväz nemá partnera zo strany zamestnávateľov, s ktorým by bolo možné rokovať. Ďalej podpora vyšších kolektívnych zmlúv a ich extenzie významne pomôže zvýšeniu pokrytia kolektívnymi zmluvami. Ďalšími aspektmi je celková podpora a zjednodušenie zakladania odborových organizácií na podnikovej úrovni, keďže častokrát samotní zamestnávatelia kladú prekážky. Súčasné kroky a zmeny v zákonoch ako Zákonník práce, Zákon o kolektívnom vyjednávaní a Zákon o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni (zákon o tripartite), ešte prehlbujú neistotu a oslabujú kolektívne vyjednávanie, ktoré je na Slovensku na výrazne nižšej úrovni pokrytia ako uvádzaných 70 %.

Silné kolektívne vyjednávanie umožní stanoviť primerané a spravodlivé mzdy pre väčší okruh zamestnancov a zabezpečiť dôstojné živobytie pre pracovníkov, udržať domáci dopyt, zvýšiť motiváciu pracovať, znížiť chudobu pracujúcich i nerovnosť na dolnom konci mzdovej distribúcie a podporiť rodovú rovnosť.

Ďalej upozorňujeme, že schválená právna úprava bola predložená prostredníctvom poslaneckého pozmeňujúceho návrhu v druhom čítaní, a teda opätovne absentovala akákoľvek odborná diskusia s dotknutými subjektami a verejnosťou. So sociálnymi partnermi nebol takýto návrh prerokovaný a predpokladáme, že vznikol na základe individuálneho lobingu, keďže uvedené opatrenie nemožno zaradiť pod žiadny z deklarovaných cieľov v Programovom vyhlásení vlády.

Prihlásiť sa ku odberu noviniek!

Populárne články – práve teraz

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.