Národná rada Slovenskej republiky schválila novelu Zákonníka práce. Aj napriek naliehaniu Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR na prezidentku Slovenskej republiky, aby zákon nepodpísala, prezidentka Zuzana Čaputová svojim podpisom zákon odobrila. Od 1. marca 2021  platí Zákonník práce v novej forme. Naša redakcia postupne prináša sériu článkov, v ktorých KOZ SR vyjadruje svoj postoj k  jednotlivým novinkám, ich aplikácii v praxi a s tým spojenými rizikami pre zamestnancov. Viaceré z nich boli pritom súčasťou balíka pripomienok, ktoré KOZ SR k predmetnej novele Zákonníka práce poslala – bohužiaľ, zväčša bez ich akceptácie zo strany predkladateľa, Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

V čase uverejnenia tohto článku by mala prezidentka SR prevziať demisiu ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, Milana Krajniaka. Táto správa je bez pochybností dobrou správou pre všetkých, ktorým Krajniakova práca na pozícii ministra negatívne ovplyvnila a ešte aj ovplyvní životy na ďalšie roky, pokým sa škody ním spôsobené nepodarí napraviť.

V dnešnej časti série o novinkách v Zákonníku práce sa budeme venovať práci mladistvých.

KOZ SR nesúhlasila s doplnením §11 ods. 4 Zákonníka práce o písm. d) v znení „d) iných činnostiach, neuvedených v písmenách a) až c), ak ide o fyzickú osobu staršiu ako 15 rokov do skončenia povinnej školskej dochádzky. “ Druhá veta cit. odseku 4 znie: „Tieto fyzické osoby môžu vykonávať ľahké práce, ktoré svojím charakterom a rozsahom neohrozujú ich zdravie, bezpečnosť, ich ďalší vývoj alebo školskú dochádzku len…“, pričom nasleduje taxatívny výpočet dôvodov. Schválená zmena §11 Zákonníka práce, podľa nášho názoru, priamo neguje účel a význam uvedeného ustanovenia druhej vety a je v rozpore s požiadavkou neohrozenia povinnej školskej dochádzky. Súčasná právna úprava je plne opodstatnená, vymedzené činnosti majú charakter príležitostnej práce, či umeleckej a športovej činnosti a ako také nezasahujú do vzdelávacieho procesu. 

KOZ SR nemôže súhlasiť s predmetnou úpravou, ktorá môže znamenať aj efekt, že žiak môže „chodiť poza školu“ a namiesto štúdia bude brigádovať. Pandémia koronavírusu výrazne zhoršila prístup detí ku kvalitnému vzdelaniu. Enormné zdravotné, hospodárske a sociálne dopady krízy, ako sa s obľubou uvádza – „najhoršie od druhej svetovej vojny“ – sa prakticky neriešia. Namiesto toho sa prijímajú opatrenia, ktoré môžu reálne zhoršiť úroveň vzdelania mladých ľudí. KOZ SR považuje za prioritu zvýšiť kvalitu vzdelávania mladých, zlepšiť ich kritické myslenie a zvýšiť podiel ľudí s dosiahnutým vyšším vzdelaním. Umožnenie práce ku koncu povinnej školskej dochádzky spôsobí, že sa niektorí mladí ľudia už nevrátia do vzdelávacieho systému. To bude mať významne negatívny efekt na mieru predčasne ukončenej školskej dochádzky a na dosiahnutie ďalších cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti vzdelávania, ku ktorým sa prihlásila aj Slovenská republika.

KOZ SR poukazuje na smernicu Rady 94/33/ES o ochrane mladých ľudí pri práci. Smernica uvádza cit.: „keďže vzhľadom na zraniteľnosť detí sa od členských štátov vyžaduje zakázať ich zamestnávanie a zabezpečiť, aby minimálny vek pre vstup do zamestnania alebo do práce nebol nižší, ako je minimálny vek, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka, stanovená vnútroštátnymi právnymi predpismi, a v nijakom prípade nižší ako 15 rokov; keďže výnimky zo zákazu detskej práce možno pripustiť len v osobitných prípadoch a za podmienok, stanovených v tejto smernici; keďže tieto výnimky nemôžu byť za žiadnych okolností na ujmu pravidelnej školskej dochádzky alebo zabrániť deťom získať úplný prospech zo svojho vzdelávania;“

Taktiež poukazujú na Dohovor MOP č. 138 z roku 1973 o minimálnom veku na prijatie do zamestnania. V zmysle čl. 1: „Každý člen, pre ktorého je tento dohovor v platnosti, sa zaväzuje uskutočňovať vnútroštátnu politiku, určenú na zabezpečenie účinného odstránenia detskej práce a postupne zvyšovať minimálny vek na prijatie do zamestnania alebo do práce na úroveň, zodpovedajúcu najúplnejšiemu fyzickému a duševnému vývoju mladistvých.“  Zastávame názor, že trend vnútroštátnej legislatívy by mal byť opačný, t. j. postupne zvyšovať vekovú hranicu až na úroveň, ktorá zodpovedá fyzickému a duševnému vývoju mladistvých, a nie rozširovať okruh prác, ktoré mladiství do skončenia povinnej školskej dochádzky môžu vykonávať. Domnievame sa, že uvedená zmena nie je vyvolaná ani podmienená podmienkami trhu práce, ani inými objektívnymi okolnosťami. V zmysle Dohovoru č. 138, minimálny vek nie je nižší ako vek skončenia povinnej školskej dochádzky a v nijakom prípade nie je nižší ako 15 rokov. Vnútroštátne zákony môžu povoliť zamestnávanie mladistvých, avšak malo by ísť o ľahšie práce, ktoré nepriaznivo neovplyvnia ich školskú dochádzku, ich účasť na programoch odbornej orientácie alebo odbornej prípravy je schválená príslušným úradom alebo ich schopnosť mať prospech z poskytovanej výučby, čo je vyjadrené v čl. 7 dohovoru.

Zdroj: Stanovisko KOZ SR

Prihlásiť sa ku odberu noviniek!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.