Slovensko v apríli dosiahlo najnižšiu nezamestnanosť v histórii samostatného štátu. Ministerstvo práce chce tlačiť na rast platov. Sociálni partneri sa na zvýšení minimálnej mzdy zatiaľ nedohodli.
Nezamestnanosť medzimesačne klesala vo všetkých krajoch, najvýraznejšie v Banskobystrickom. Najviac ľudí bez práce je na východe v Prešovskom a Košickom kraji.
„Slovensko dnes dosiahlo významný míľnik. Máme najnižšiu mieru nezamestnanosti od vzniku nášho štátu a ja si aj dovolím tvrdiť, že nezamestnanosť definitívne prestáva byť na Slovensku jedným z tých najväčších problémov a našou prioritou sa stávajú iné veci, ako je napríklad tlak na rast miezd ako takých,“ povedal minister práce Erik Tomáš (Hlas-SD).
Stále je na Slovensku približne 165-tisíc nezamestnaných ľudí. Rezort práce v apríli spustil dva projekty na podporu zamestnanosti. Jeden sa týka dlhodobo nezamestnaných, ktorí pomáhajú pri obnove kultúrnych pamiatok, druhý podpory zamestnávania absolventov. Úrady práce už majú prvé štatistiky.
V polovici mája evidovali 225 žiadostí na podporu vytvorenia 241 pracovných miest pre uchádzačov o zamestnanie v rámci projektu Právo na zamestnanie. Do národného projektu Ľudia a hrady – krok k sociálnej ekonomike sa zapojili už takmer všetky subjekty, ktoré boli vybrané Ministerstvom kultúry SR.
Minimálna mzda aspoň tisícka
Ako naznačil minister práce Erik Tomáš, hlavným problémom pracovného trhu nie sú nezamestnaní, ale nízke mzdy. Aktuálne je na stole novela zákona o minimálnej mzde. Tento týždeň sa začalo prvé kolo rokovaní v rámci tripartity.
Podľa dnes platného zákona suma mesačnej minimálnej mzdy na nasledujúci rok je 57 % priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve pred dvomi rokmi. Po novom by to od roku 2026 malo byť až 60 %, teda takmer tisíc eur v hrubom. Zmena by sa týkala približne 200-tisíc ľudí. Novela zákona je súčasťou transpozície smernice Európskej únie o primeraných minimálnych mzdách.
Odborári s návrhom súhlasia a podporujú takto nastavené určenie minimálnej mzdy.
„Zároveň sme radi, že zostáva v zákone o minimálnej mzde zachovaná možnosť pre sociálnych partnerov dohodnúť sa na výške minimálnej mzdy, tá je prednostná, na tom trvala aj samotná európska komisia a sociálni partneri na európskej úrovni, aby dohoda sociálnych partnerov mala prednosť pred akýmikoľvek inými zásahmi, napríklad z prostredia vlády alebo pred nastavením automatu tak, ako to umožňuje naša legislatíva,“ uviedla po rokovaní tripartity prezidentka Konfederácie odborových zväzov Monika Uhlerová.
Zástupcovia zamestnávateľov, okrem ZMOS, návrh odmietli. Prekážajú im príplatky za nočnú prácu, víkendy a sviatky, ktoré sú naviazané na výšku minimálnej mzdy. Taktiež vyjadrili obavy z prípadov, keď by v menej ekonomicky rozvinutých regiónoch Slovenska mali zamestnávatelia problém zvládnuť navrhované nárasty.
„Je dôležité zamyslieť sa nad výškou daňovo odvodového zaťaženia minimálnej mzdy, ktoré medzi rokmi 2016 až 2024 narástlo z 29 % na 37,5 %. Zamestnávatelia preto apelujú na nutnosť znižovania daní pre nízkopríjmové skupiny,“ uviedla v stanovisku Republiková únia zamestnávateľov.
Minister práce Erik Tomáš zatiaľ návrh o minimálnej mzde na rokovanie vlády nepredloží. Do Národnej rady sa tak najskôr dostane v septembri alebo v októbri. Definitívna ešte nie je ani jeho podpora všetkých koaličných partnerov.