Najnovšia správa World Inequality Report 2026 prináša dáta, ktoré potvrdzujú to, na čo odbory upozorňujú už roky. Svet, Európu nevynímajúc, je čoraz bohatší, no z tohto bohatstva profituje čoraz užšia skupina ľudí. Najbohatších desať percent obyvateľov planéty dnes vlastní takmer tri štvrtiny všetkého bohatstva, zatiaľ čo polovica populácie sa delí o zanedbateľné zvyšky – len úbohé 2 %.
Pre pracujúcich na Slovensku to nie je abstraktná štatistika. Je to realita stagnujúcich miezd, rastúcich cien bývania, tlaku na flexibilitu a neistotu práce. Správa zároveň jasne ukazuje, že tam, kde štát uplatňuje silnú redistribúciu, progresívne dane a kvalitné verejné služby, sú nerovnosti výrazne nižšie. Inými slovami, „nerovnosť nie je osud, ale dôsledok politických rozhodnutí“.
Prečítajte si správu: World Inequality Report 2026
„Táto správa nastavuje vysoký štandard tvorby verejných politík založených na dôkazoch. Pripomína nám, že nerovnosť nie je osudom, ale výsledkom rozhodnutí – a že vďaka serióznemu, nezávislému výskumu a politickej vôli sú spravodlivejšie a udržateľnejšie spoločnosti na dosah.“
Jayati Ghosh a Joseph E. Stiglitz
Redistribúcia funguje – ale len niekde
Správa jasne ukazuje, že vysoká miera nerovnosti nie je nevyhnutným dôsledkom globalizácie alebo technologického pokroku, ale výsledkom politických rozhodnutí. V krajinách, kde funguje progresívne zdaňovanie, silné verejné služby a sociálne transfery, dokáže štát znížiť trhové nerovnosti o viac než tretinu. Európa v tomto smere stále patrí medzi miernejšie nerovné regióny sveta – no tento efekt sa v posledných rokoch oslabuje. Pre Slovensko je to dôležité varovanie: ak sa oslabí daňová progresivita, sociálne politiky a kolektívne vyjednávanie, nerovnosti sa rýchlo prehĺbia. Redistribúcia nefunguje automaticky – funguje len tam, kde existuje politická vôľa chrániť pracujúcich, nie kapitál.
Podľa oficiálnych dát je Slovensko jedna z najrovnostárskejších krajín sveta, realita je však zjavne úplne iná, ako ukazujú dáta.
Bohatí platia relatívne menej než pracujúci
Jedným z najzávažnejších zistení správy je fakt, že efektívne daňové zaťaženie bohatých je nižšie než daňové zaťaženie pracujúcich. Zamestnanci platia dane a odvody z každej výplaty, zatiaľ čo príjmy z kapitálu, dividendy, zisky, dedičstvo či majetkové výnosy, sú často zdaňované miernejšie alebo unikajú zdaneniu úplne. To vytvára hlbokú nespravodlivosť v systéme, kde sa od pracujúcich očakáva „zodpovednosť“ pri konsolidácii verejných financií, zatiaľ čo najbohatší prispievajú najmenej. Pre odbory je to silný argument proti politike škrtov, ktorá sa opakovane presadzuje na úkor miezd, sociálnych služieb a verejného sektora. No konsolidácia a škrty sa zväčša vôbec netýkajú najbohatších.
Rodová nerovnosť je oveľa hlbšia, než ukazujú mzdy
Správa zároveň upozorňuje, že rodová nerovnosť sa nedá merať len rozdielmi v mzdách. Po započítaní neplatenej práce, starostlivosti o deti, domácnosť a odkázaných členov rodiny, ženy globálne dosahujú len zlomok celkovej ekonomickej odmeny mužov. To má dlhodobé dôsledky. Nižšie dôchodky, vyššie riziko chudoby a slabšie postavenie na trhu práce. Pre odbory na Slovensku je to dôležité posolstvo aj z hľadiska jedného z najvyšších rodových mzdových rozdielov v EÚ. Boj za rovnaké mzdy musí ísť ruka v ruke s bojom za dostupné verejné služby, skrátenie pracovného času, mzdovú transparentnosť a spravodlivé rozdelenie starostlivosti o rodinu. Bez toho sa rodová rovnosť nikdy nestane realitou.
Klimatická a triedna nerovnosť
World Inequality Report 2026 prináša aj jasné posolstvo o klimatickej spravodlivosti. Najbohatší ľudia a vlastníci kapitálu sú zodpovední za neporovnateľne vyšší podiel emisií než bežní pracujúci. Napriek tomu sú to práve domácnosti a zamestnanci, ktorí dnes nesú hlavné náklady klimatickej transformácie, v podobe rastúcich cien energií, dopravy či bývania. Klimatická kríza sa tak stáva ďalšou formou triednej nerovnosti. Pre odbory to znamená jasnú úlohu: presadzovať takú zelenú transformáciu, ktorá nebude postavená na obetovaní životnej úrovne pracujúcich, ale na spravodlivom rozdelení nákladov medzi prácu a kapitál.
Niekto berie všetko, a komu zostávajú len účty?
Pre odbory je World Inequality Report 2026 mimoriadne silným argumentačným nástrojom. Zistenia autorov dokumentu potvrdzujú, že boj za spravodlivé mzdy, silné kolektívne vyjednávanie, rodovú rovnosť a funkčné sociálne zabezpečenie nie je ideologickým reliktom minulosti, ale nevyhnutnou odpoveďou na prehlbujúcu sa systémovú nerovnosť dneška. Správa jasne ukazuje, že bez aktívnej úlohy odborov sa ekonomický rast premieňa na rast ziskov pre úzku elitu, zatiaľ čo pracujúca väčšina čelí stagnácii miezd, neistote práce a rastúcim životným nákladom. Ak má mať hospodársky rast skutočný spoločenský zmysel, musí byť zdieľaný spravodlivejšie – cez mzdy, verejné služby a sociálne istoty. A to sa nestane samo od seba: bez organizovaného hlasu pracujúcich, ktorý dokáže presadzovať férové pravidlá a brániť záujmy zamestnancov, bude nerovnosť naďalej rásť.
Autormi správy World Inequality Report 2026 sú medzinárodne rešpektovaní vedci a ekonómovia, ktorých práca má vysoký kredit v akademickej aj politickej sfére. Správu koordinovali Lucas Chancel (spoluriaditeľ World Inequality Lab a profesor na Sciences Po); Ricardo Gómez-Carrera (hlavný autor správy a výskumník World Inequality Lab); Rowaida Moshrif, výskumníčka World Inequality Lab, kde sa venuje analýze príjmových a majetkových nerovností; Thomas Piketty, svetoznámy ekonóm, profesor na Paris School of Economics a autor zásadných diel o nerovnosti a kapitále. Na výskume sa podieľali aj María José Pozos a Daniel Sánchez-Ordóñez, členovia výskumného tímu World Inequality Lab.
Úvodné slovo k správe napísali Jayati Ghosh, profesorka ekonómie na University of Massachusetts Amherst a Joseph E. Stiglitz, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu, profesor na Columbia University a bývalý hlavný ekonóm Svetovej banky. Ich zapojenie podčiarkuje odbornú váhu správy a jej význam pre diskusiu o sociálnej spravodlivosti, nerovnostiach a hospodárskej politike.