Je bývanie rovnakým tovarom ako žiletky či vianočné ozdoby? Ako živé tvory, s ktorými sa dá voľne obchodovať? Alebo je niečím špecifickým, podobne ako potraviny – Božie dary, vravelo sa – pretože spĺňa základnú ľudskú potrebu?
Takmer polovica štátov uznáva právo na bývanie. Sú štáty, v ktorých je toto právo súdne vymáhateľné, kým v iných ide o ústavný princíp. Tieto štáty majú povinnosť vytvárať podmienky na to, aby si ľudia dokázali zabezpečiť bývanie a chrániť ich pred bezdomovectvom. OSN definuje kritéria primeraného bývania, ktoré zahŕňajú aj dostupnosť služieb a infraštruktúry, lokalitu či finančnú dostupnosť. Slovensko takéto právo neuznáva.
Podľa nášho postkomunistického konceptu je bývanie tovar podobne ako zdravie. O svoje bývanie sa má postarať domácnosť a môže pritom využiť hypotekárny úver, podporu zo Štátneho fondu rozvoja bývania či príspevok na bývanie. Vďaka tomuto konceptu máme obrovský podiel bytov v súkromnom vlastníctve a podľa štatistík sme bohatí a šťastní. Vysvetľuje sa to našou kultúrnou odlišnosťou. Ekonómovia však varujú, že vlastníctvo bytov znižuje mobilitu pracovnej sily a tým aj prosperitu. Problémov je však viac.
Keď muži a ženy na Slovensku dospejú, stávajú sa stavebnými a finančnými odborníkmi. Nájmy sú drahé a za porovnateľnú cenu môžu investovať do vlastného bytu. Stačí byť pripraveným partnerom pre realitné kancelárie, developerské spoločnosti a banky. Alebo si svoje bývanie postaviť vlastnými rukami. Financie nie sú až takým problémom; treba zarábať a upísať sa na svoj aktívny život bankám. Vôňa nového či opraveného vlastného bytu je omamná. Mladí sa pritom menej venujú svojej skutočnej špecializácii, splácajú hypotéky a menia sa na bytových údržbárov. Paradoxne, časť domov po jednej generácii schátra.
Šťastní sú najmä developeri a banky. Profesionáli, podvodníci a pyramídoví hráči stojaci proti amatérom. Ale veď – kupujte, ľudia, nepreberajte, zajtra bude drahšie.
Paradoxne, naše hlavné mesto je vzdialené len pár kilometrov od Rakúska, kde funguje nájomné bývanie. Kde profesionáli jednajú s profesionálmi, ľudia sa venujú svojej špecializácii a Viedeň je už roky medzi najlepšími mestami na bývanie na svete. Kde nájomné bývanie nie je automaticky vyhradené len pre najchudobnejšie sociálne prípady. Kde sa obecné byty neprivatizujú, ale ostávajú majetkom obce. My na Slovensku sa buď môžeme prizerať, ako nám mladí odchádzajú, alebo začať meniť regulácie tak, aby sa ponuka nájomných bytov znásobila. Zasa až tak kultúrne odlišní od našich susedov nie sme.
Komentár bol uverejnený v Hospodárskych novinách
Foto: Pexels
