Európa potrebuje posilniť vlastné technologické kapacity. Úspech digitálnej transformácie sa však musí prejaviť aj v lepších pracovných podmienkach, kvalitných pracovných miestach a ochrane základných práv. Zdôraznila to diskusia na októbrovom plenárnom zasadnutí Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (EHSV), na ktorej vystúpila výkonná podpredsedníčka Európskej komisie Henna Virkkunen. Do diskusie sa zapojil aj člen EHSV a zástupca KOZ SR Miroslav Hajnoš.
Závislosť Európy od mimoeurópskych dodávateľov digitálnych technológií ovplyvňuje jej konkurencieschopnosť, hospodársku odolnosť aj kontrolu nad kritickou infraštruktúrou. V čase geopolitického napätia a rastúcej globálnej konkurencie preto EHSV upozorňuje na potrebu rozvíjať európske kapacity v oblasti umelej inteligencie, cloudových služieb a polovodičov.
Technologická suverenita pritom neznamená uzatváranie sa pred svetom. Podľa výkonnej podpredsedníčky Európskej komisie pre technologickú suverenitu, bezpečnosť a demokraciu Henny Virkkunen ide predovšetkým o schopnosť Európanov rozhodovať o vlastnej budúcnosti. Nemocnice, továrne, verejná správa ani demokratické inštitúcie by nemali byť odkázané na rozhodnutia prijímané mimo Európy.
„Technologická suverenita musí klásť ľudí do centra pozornosti,“ zdôraznila Virkkunen.
Predseda EHSV Séamus Boland upozornil, že európske ambície musia presahovať posilňovanie konkurencieschopnosti a znižovanie závislostí. Technologický pokrok má prinášať lepšie pracovné miesta a pracovné podmienky, chrániť základné práva a zabezpečiť, aby zamestnanci aj občianska spoločnosť mohli reálne ovplyvňovať digitálnu transformáciu.
Z pohľadu pracujúcich je preto podstatné, ako sa nové technológie zavádzajú a kto má úžitok z ich prínosov. Investície do umelej inteligencie či automatizácie musia sprevádzať vzdelávanie, rozvoj zručností a sociálny dialóg. Zamestnanci a ich zástupcovia potrebujú priestor spolurozhodovať o zmenách, ktoré zasahujú do organizácie práce a ich pracovných podmienok.
Miroslav Hajnoš upozornil na autonómiu človeka
V diskusii vystúpil aj Miroslav Hajnoš, člen EHSV a zástupca KOZ SR. Pripomenul stanovisko výboru z roku 1998 o bezpečnom používaní internetu, ktoré už vtedy upozorňovalo, že technológia prezentovaná ako posilnenie používateľa sa môže zmeniť na nástroj kontroly a obmedziť jeho slobodu rozhodovania.
Hajnoš zdôraznil, že technologická suverenita Európy súvisí aj s autonómiou človeka. „Má občan EÚ kontrolu nad svojimi údajmi? Rozumie rozhodnutiu algoritmu? Môže ho spochybniť?“ položil otázky.
Podľa neho treba spolu s technologickými kapacitami Európy rozvíjať aj schopnosť ľudí nové technológie používať, rozumieť im a ovplyvňovať ich zavádzanie. Týka sa to zamestnancov, akademickej obce aj podnikateľov. Túto ambíciu vo svojom vystúpení označil za „európsku inteligenciu“.
V nadväznosti na štúdiu Inštitútu Jacquesa Delorsa o vývoji umelej inteligencie do roku 2035 upozornil aj na potrebu zachovať ľudskú kontrolu.
„Európska technologická suverenita má ľuďom umožniť rozhodovať o tom, ako technológie menia ich prácu a život,“ uzavrel.
Európske investície musia podporovať aj kvalitnú prácu
Rozsah technologických závislostí Európy zostáva výrazný. Podľa údajov Európskej komisie uvedených v podklade EHSV sa Európa pri viac ako 80 percentách digitálnych produktov, služieb, infraštruktúry a duševného vlastníctva spolieha na poskytovateľov mimo EÚ.
Analýzy citované EHSV odhadujú, že v EÚ sa nachádza približne päť percent svetových kapacít umelej inteligencie. Európa zároveň vyrába menej ako desať percent svetových čipov a pri najpokročilejších polovodičoch závisí od Spojených štátov a Ázie. Posilňovanie vlastných kapacít preto ovplyvní aj budúcnosť európskeho priemyslu, zamestnanosti a verejných služieb.
EHSV na plenárnom zasadnutí prijal stanovisko k iniciatíve Chips Act 2. Zdôrazňuje v ňom potrebu vybudovať európsky polovodičový ekosystém naprieč celým hodnotovým reťazcom.
Spravodajca Gonçalo Lobo Xavier upozornil, že samotná legislatíva a verejné financovanie nestačia. Európa potrebuje konkurencieschopné podniky, súkromné investície a silné priemyselné zázemie, ktoré využije jej znalosti, talent a odborné kapacity.
Spoluspravodajca Dirk Bergrath zdôraznil sociálny rozmer týchto investícií. Verejné peniaze majú vytvárať trvalé priemyselné kapacity, kvalitné pracovné miesta a silnejšie regióny. Súčasťou musí byť podpora zručností a zapojenie zamestnancov a ich zástupcov do transformácie. Konkurencieschopnosť a kvalitné pracovné miesta podľa neho idú ruka v ruke.
Ďalšie prijaté stanovisko EHSV sa venuje prekonávaniu digitálnych závislostí a európskej suverenite v oblasti cloudu a umelej inteligencie. Výbor v ňom podporuje investície do digitálnej infraštruktúry vytvorenej v EÚ, využívanie riešení s otvoreným zdrojovým kódom a posilňovanie európskych alternatív vo verejnom obstarávaní.
Spravodajca Thomas Kattnig zdôraznil, že digitálna suverenita musí chrániť demokraciu aj práva pracujúcich. Vyžaduje si transparentnosť a demokratickú kontrolu umelej inteligencie a algoritmov, zmysluplný sociálny dialóg, rozvoj zručností a spravodlivé rozdelenie prínosov rastúcej produktivity.
Pre odbory je to zásadná požiadavka. O budúcnosti európskych technológií sa rozhoduje aj na pracoviskách. Pracujúci preto musia mať možnosť ovplyvňovať zavádzanie nových nástrojov a podieľať sa na výsledkoch, ktoré pomáhajú vytvárať.
Zdroj: Európsky hospodársky a sociálny výbor, tlačová správa č. 51/2026 z 21. októbra 2026.
Poznámka k použitiu AI: Pri príprave článku boli použité nástroje umelej inteligencie. Text prešiel redakčnou kontrolou. Ilustračný obrázok z databázy EESC.