Hlasovanie Európskeho parlamentu o digitalizácii, umelej inteligencii a algoritmickom manažmente na pracovisku vyslalo Európskej komisii jasný politický signál: čas konať je teraz. Poslanci vyzvali Komisiu, aby predložila záväznú legislatívu o využívaní AI v práci, a to v rámci pripravovaného Quality Jobs Act.
Pracujúci v celej Európe už dnes čelia dôsledkom rýchleho a často neregulovaného zavádzania umelej inteligencie na pracoviskách. Odbory upozorňujú na automatizované a nespravodlivé prepúšťanie, invazívne formy digitálneho dohľadu, netransparentné algoritmické rozhodovanie či zvyšovanie pracovnej intenzity prostredníctvom digitálnych manažérskych systémov. Bez jasných a vynútiteľných pravidiel hrozí, že AI bude ďalej oslabovať kvalitu práce, práva zamestnancov aj dôveru na pracovisku.
Európsky parlament schválil veľkou väčšinou legislatívnu iniciatívnu správu o digitalizácii, umelej inteligencii a algoritmickom manažmente na pracovisku. Správa poukazuje na významnú medzeru v súčasnom európskom právnom rámci a zdôrazňuje potrebu európskej legislatívy, ktorá poskytne právnu istotu, predvídateľnosť a zároveň zabezpečí rešpektovanie základných práv a európskeho sociálneho modelu.
Parlament jasne konštatuje, že rozhodnutia o prijímaní a prepúšťaní, zmene mzdy, hodnotení výkonu či disciplinárnych opatreniach nesmú byť prijímané výlučne algoritmami, ale musia zostať v rukách ľudí a podliehať ľudskému dohľadu.
Odbory požadujú smernicu o AI na pracovisku
Európska odborová konfederácia vyzýva Európska komisia, aby bol Quality Jobs Act doplnený o osobitnú smernicu o umelej inteligencii a algoritmických systémoch na pracovisku. Tá by mala obsahovať najmä:
-
Princíp „človek má kontrolu“, vrátane práva zamestnancov napadnúť a zvrátiť automatizované rozhodnutia;
-
Transparentnosť a vysvetliteľnosť, teda jasné informácie o používaní AI, jej logike a dopadoch, ako aj prístup zástupcov zamestnancov k relevantným údajom;
-
Posilnenie kolektívnych práv, vrátane povinného zapojenia odborov a dôsledného uplatňovania práv na informovanie, konzultácie, účasť a vzdelávanie;
-
Zákaz invazívnych praktík, ako je spracúvanie nepracovných osobných, psychologických či emocionálnych údajov;
-
Ochranu zdravia a bezpečnosti, vrátane povinných posúdení rizík pred nasadením AI a jasnej zodpovednosti za spôsobené škody;
-
Opatrenia proti nadmernej koncentrácii trhu a podporu európskej technologickej suverenity.
Generálna tajomníčka EOK Esther Lynch zdôraznila, že potreba záväzných pravidiel je neprehliadnuteľná: „Európsky parlament jasne odkázal, že neregulovaná AI na pracovisku je neprijateľná. Komisia teraz musí konať a predložiť záväzné pravidlá ako súčasť Quality Jobs Act.“
Zástupkyňa generálnej tajomníčky Isabelle Schömann doplnila, že európsky právny rámec musí stáť na transparentnosti, zodpovednosti a právach pracujúcich, aby sa zabránilo diskriminácii, zneužívaniu biometrických údajov či neprimeranému dohľadu.
Aj spravodajca správy Európskeho parlamentu Andrzej Buła poukázal na to, že Európa dokáže spojiť konkurencieschopnosť so sociálnou zodpovednosťou a podporovať inovácie bez znižovania štandardov ochrany zamestnancov.
Po schválení správy má Európska komisia tri mesiace na to, aby reagovala – buď predložením legislatívneho návrhu, alebo zdôvodnením, prečo tak neurobí. Hoci EÚ už disponuje nástrojmi ako AI Act, Všeobecné nariadenie o ochrane údajov či smernica o platformovej práci Platform Work Directive, špecifické pravidlá pre AI na pracovisku stále chýbajú.
Rozhodnutie Európskeho parlamentu preto predstavuje dôležitý krok k tomu, aby digitálna transformácia slúžila ľuďom – a nie naopak. Kvalitné pracovné miesta v ére umelej inteligencie totiž nevzniknú samy od seba, ale len vďaka záväzným pravidlám, silnému sociálnemu dialógu a aktívnej úlohe odborov.