27. januára 1945, teda presne pred 80 rokmi, Červená armáda oslobodila najväčší koncentračný a vyhladzovací tábor Auschwitz-Birkenau. V roku 2005 OSN práve tento dátum vyhlásila za deň, kedy si pripomíname pamiatku obetí holokaustu
Tábor Auschwitz-Birkenau pri poľskom meste Osvienčim vznikol na jar r. 1940. Pôvodne bol určený pre poľských vojnových zajatcov. Zakrátko sa však začalo s jeho rozširovaním, ktoré pokračovalo až do augusta 1944.
V tejto továrni na smrť prišlo o život takmer 1,2 milióna ľudí, väčšinou židovského pôvodu. Zahynuli tu aj Rómovia, príslušníci iných menšín, ako aj politickí odporcovia nacistického režimu vrátane odborárov.
Počas prvej vlny deportácií z územia vtedajšieho Slovenského štátu bolo do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau vypravených 19 transportov. Po ich dočasnom pozastavení na jeseň 1942 boli deportácie slovenských Židov do vyhladzovacích táborov obnovené na jeseň roku 1944. Celkovo v koncentračných táboroch v dôsledku transportovania z územia Slovenska zahynulo viac ako 70 000 židovských občanov.
Poslanci Národnej rady SR schválili 31. októbra 2001 návrh zákona, ktorý určil nový pamätný Deň obetí holokaustu a rasového násilia, ktorý si na Slovensku pripomíname 9. septembra. V tento deň preto, lebo 9. septembra 1941 začal vo vojnovom Slovenskom štáte platiť Židovský kódex, vládne nariadenie o právnom postavení Židov, ktoré obsahovalo množstvo protižidovských predpisov.
Odbory a nacistický režim
Keď sa Hitler v roku 1933 dostal k moci, odborári boli jednou z prvých skupín, ktoré nacistický režim začal prenasledovať. Ich hodnoty boli v rozpore s nacistickou víziou autoritatívneho štátu a v máji 1933 boli všetky nemecké odbory zrušené. Ich vedúci predstavitelia boli zatknutí a poslaní do koncentračných táborov. Tým nacisti odstránili baštu demokracie a opozície voči totalite, ktorá im stála v ceste. A to viedlo k vraždeniu v dovtedy nevídanom rozsahu – holokaust, ktorý vyvrcholil vyvraždením šiestich miliónov židovských mužov, žien a detí nacistami a ich kolaborantmi.
Preživších je medzi nami každým rokom menej a dôležitosť pripomínať si hrôzy Druhej svetovej vojny o to viac stúpa. Tendencie a hlasy spochybňujúce pôvodcov a hrôzy holokaustu sú aj po takmer ôsmich desaťročiach stále živé.
Je neakceptovateľné, aby sa ktokoľvek opäť stával terčom útokov, fyzických či slovných atakov, nenávisti a neventilovanej frustrácie prívržencov krajnej pravice a fašizmu. Je to nebezpečný trend, ktorý ohrozuje slobodu a demokratické inštitúcie. Môže sa veľmi ľahko stať, že ako jednotlivci či spoločnosť pod tlakom strachu, sociálnej neistoty a ohrozenia podľahneme takýmto extrémistickým silám v domnení ilúzie boja za slobodu.
Deň pamiatky obetí holokaustu je veľmi dôležitý nielen preto, že nám pripomína historické boje proti prenasledovaniu a nenávisti, ale aj preto, že nás učí, že akákoľvek forma diskriminácie v spoločnosti musí byť spochybnená a porazená.
Vzhľadom na nárast počtu nahlásených trestných činov z nenávisti musíme ako odborári stáť na čele boja proti akejkoľvek forme predsudkov a byť na čele tých, ktorí sa budú zasadzovať za nulovú toleranciu akéhokoľvek rasového násilia a zneužívania.
Odbory majú dlhú históriu odporu voči fašizmu, rasizmu a antisemitizmu. Nikdy nesmieme zabudnúť – a nikdy nezabudneme – na zlo, ktoré rozpútali.
V tento Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu je potrebné zamyslieť sa nad tým, aká je sloboda krehká. Všetci sa musíme zaviazať, že sa poučíme z minulosti a vybudujeme bezpečnejšiu budúcnosť pre všetkých.