Ako si môže Európa udržať svoju priemyselnú silu v čase rastúcich nákladov, geopolitickej neistoty a rýchleho technologického pokroku? Aj na túto otázku hľadala odpoveď odborná diskusia, ktorú v Bruseli zorganizoval Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV). Zástupcovia politík, priemyslu a občianskej spoločnosti sa zhodli, že strategický výhľad a dlhodobé plánovanie sa stávajú kľúčovým pilierom hospodárskej politiky EÚ.
Európsky priemysel dnes čelí viacerým tlakom – od vysokých cien energií, cez krehké dodávateľské reťazce, až po rastúci vplyv umelej inteligencie. Kým vlády sa snažia chrániť pracovné miesta a domáci priemysel, podniky upozorňujú, že globálni konkurenti postupujú rýchlejšie a rozhodnejšie. Podľa viacerých vystupujúcich Európa v minulosti premrhala príležitosti lepšie koordinovať svoju priemyselnú politiku, pričom dôsledky týchto oneskorení sú dnes viditeľné v strategických sektoroch.
Diskusiu pripravila Poradná komisia pre priemyselné zmeny (CCMI), ktorá sa zaoberá vplyvom priemyselných zmien na ekonomiku, zamestnanosť a miestne komunity. Komisia vstupuje do nového päťročného mandátu v čase, keď podniky zápasia s neistotou a vysokými nákladmi a pracovníci majú obavy o stabilitu pracovných miest i tempo technologických zmien.
Predseda CCMI Alain Coheur zdôraznil, že cieľom komisie je fungovať ako „laboratórium strategického výhľadu“. CCMI chce pripravovať praktické návrhy, ktoré pomôžu európskemu priemyslu prispôsobiť sa novým podmienkam. Medzi priority patrí posilňovanie strategických odvetví, rozvoj digitálnych a čistých technológií a zvyšovanie odolnosti v oblastiach ako zdravotníctvo, obrana, mobilita či energetika.
Význam strategického výhľadu vyzdvihol aj predseda EHSV Séamus Boland, podľa ktorého je v čase priemyselných zmien, geopolitických otrasov a oslabovania občianskeho priestoru úloha CCMI dôležitejšia než kedykoľvek predtým. „Ak chceme budovať Úniu príležitostí, bezpečnosti a odolnosti, potrebujeme silnú priemyselnú základňu, kvalitné pracovné miesta a zručnosti pre budúcnosť, ako aj chránený demokratický priestor, v ktorom môže inovácie skutočne prosperovať,“ uviedol.
Do diskusie sa zapojil aj bývalý eurokomisár pre zamestnanosť a sociálne práva Nicolas Schmit, ktorý upozornil, že Európa musí byť pripravená na ekonomické, technologické aj geopolitické šoky. Podľa neho už priemyselná politika nemôže fungovať „ako doteraz“, ale musí prepájať investície, inovácie a kvalitné pracovné miesta, ak chce EÚ zostať konkurencieschopná a zároveň chrániť svoj sociálny model. Zároveň varoval pred zjednodušeným porovnávaním konkurencieschopnosti Európy s USA, keďže americké produktivitné čísla výrazne ovplyvňuje úzka skupina technologických gigantov.
Výraznou témou bola aj digitalizácia a umelá inteligencia. Rečníci sa zhodli, že samotné inovácie nestačia – bez investícií do zručností a dôstojných pracovných podmienok môže technologický pokrok prehlbovať sociálne rozdiely. Alexandre Embry z Capgemini zdôraznil, že pokročilá automatizácia je dôležitá nielen pre konkurencieschopnosť, ale aj pre bezpečnosť a zdravie pracovníkov, najmä v kontexte starnúcej pracovnej sily a nedostatku pracovných síl.
Do budúcnosti sa CCMI plánuje zamerať na tradičné aj nové odvetvia – od ocele a liekov, cez čistú energiu a digitálne technológie, až po kritické suroviny. Súčasťou práce budú aj prierezové iniciatívy, ako napríklad EÚ Blue Deal zameraný na odolnosť voči nedostatku vody, či posilňovanie pripravenosti Európy v oblasti obrany, kybernetickej bezpečnosti a kritických liekov.
Ako uzavrel Alain Coheur, európsky priemysel dnes potrebuje konkrétne usmernenia a praktické odporúčania, aby sa stal konkurencieschopnejším, odolnejším a sociálne zodpovedným. Práve tieto návrhy budú v najbližších mesiacoch vstupovať do práce EHSV a ovplyvňovať rozhodnutia EÚ v oblasti priemyselnej politiky, konkurencieschopnosti a zamestnanosti.