Začiatkom januára sa v Ríme stretli odborári z celej Európy na seminári „Organising and negotiating in Supply Chains: Building on the Experience of ETF Affiliates with Amazon“, ktorý organizovala European Transport Workers’ Federation (ETF) s podporou Európskeho fondu účasti zamestnancov pri European Trade Union Institute (ETUI). Cieľom stretnutia bolo porozumieť tomu, ako sa talianskym odborom podarilo dosiahnuť niečo, s čím sa v mnohých krajinách stále nedarí pohnúť – normalizovať pracovnoprávne vzťahy s Amazon a rozšíriť kolektívne vyjednávanie naprieč celým dodávateľským reťazcom.
Základom talianskeho úspechu je špecifický systém kolektívneho vyjednávania. V Taliansku sa mzdy, pracovný čas a základné pracovné podmienky dohodujú predovšetkým na národnej, sektorovej úrovni, pričom podniková úroveň slúži na riešenie konkrétnych otázok organizácie práce. V prípade Amazonu sa uplatňuje kolektívna zmluva pre logistiku, dopravu tovaru a zasielateľstvo, ktorá pokrýva sklady, dopravu aj doručovanie na poslednej míli. Práve tento rámec umožnil odborom pristupovať k Amazonu nie ako k súboru oddelených prevádzok, ale ako k jednému integrovanému dodávateľskému reťazcu.
Diskusia v Ríme zároveň ukázala, že fragmentácia pracovných vzťahov je jednou z hlavných stratégií Amazonu. Vodiči na poslednej míli nie sú jeho priamymi zamestnancami, ale pracujú pre subdodávateľov, pričom obchodné podmienky sú určované centrálne a pracovnoprávna zodpovednosť sa presúva nižšie v reťazci. Podľa účastníkov seminára ide o model, ktorý oslabuje vyjednávaciu silu pracovníkov, podporuje neisté formy zamestnania a vytvára tlak na mzdy. Talianske odbory však odmietli prijať túto fragmentáciu ako nevyhnutnosť a pomenovali ju ako vedomú stratégiu zamestnávateľa, ktorú je možné kolektívne spochybniť.
Kľúčovým prvkom úspechu bolo dlhodobé organizovanie pracovníkov naprieč celým reťazcom. Zástupcovia odborov FILT-CGIL, FIT-CISL a UILTrasporti zdôraznili, že pracovníci sa neorganizovali podľa právneho zamestnávateľa, ale ako jedna logistická pracovná sila. Do odborovej práce boli systematicky zapájaní zamestnanci skladov, agentúrni pracovníci aj subdodávateľskí vodiči. Táto jednota zabránila tomu, aby Amazon staval jednotlivé skupiny proti sebe, a vytvorila predpoklady na koordinovanú kolektívnu akciu.
Vyvrcholením tohto procesu bol celoštátny štrajk v marci 2021, ktorý sa stal jedným z hlavných príkladov diskutovaných na seminári. Štrajk bol spoločný pre odbory CGIL, CISL a UIL a zapojil tak priamych zamestnancov Amazonu, ako aj pracovníkov subdodávateľských firiem. Rozhodujúce bolo, že narušil celý logistický reťazec – sklady aj doručovanie na poslednej míli. Práve tento systémový zásah prinútil Amazon vstúpiť do rokovaní a potvrdil, že v logistike majú význam len také štrajky, ktoré zasahujú tok tovaru ako celok, nie izolované pracoviská.
Významnú úlohu zohral aj štát. Vtedajší taliansky minister práce Andrea Orlando po štrajku v roku 2021 sprostredkoval dialóg medzi Amazonom, zamestnávateľským združením Assoespressi a odbormi. Pod dohľadom ministerstva bol podpísaný protokol o porozumení, ktorý umožnil uplatniť sektorovú kolektívnu zmluvu na celý dodávateľský reťazec Amazonu. Aj samotné združenie zamestnávateľov označilo dohodu za „dôležitý prvý krok smerom k modernejšiemu systému odborových vzťahov“ (Assoespressi, 2021).
Výsledkom je de facto dodávateľská kolektívna zmluva, ktorá stanovuje minimálne mzdy a pracovné podmienky pre pracovníkov bez ohľadu na to, či sú priamo alebo nepriamo zamestnaní. Tým sa predchádza pretekaniu ku dnu v oblasti miezd a obmedzuje sa sociálny dumping, najmä vo vzťahu k subdodávateľom, ktorí sú často najzraniteľnejší. Zároveň sa vytvára rovnejšie konkurenčné prostredie, v ktorom firmy nemôžu znižovať náklady na úkor pracovných podmienok.
Talianska skúsenosť neponúka jednoduchý univerzálny návod pre všetky krajiny, keďže nie všade existuje podobný systém kolektívneho vyjednávania. Jasne však spochybňuje predstavu, že globálne logistické reťazce ovládané nadnárodnými korporáciami sú neovládateľné. Ako zaznelo na seminári, ak odbory dokážu organizovať pracovníkov naprieč dodávateľským reťazcom, udržať jednotu a strategicky uplatňovať kolektívnu silu, aj Amazon „musí hrať podľa pravidiel“ (Spera, 2025). Pre európske odborové hnutie ide o silný argument v prospech systematického organizovania v logistike a posilňovania regulácie subdodávateľských vzťahov na národnej aj európskej úrovni.