Je čas skrátiť pracovný čas

Je čas skrátiť pracovný čas

Diskusia, ktorá vznikla okolo skracovania pracovného času, sa často uberá rôznymi smermi. V tomto príspevku by sme radi uviedli niekoľko dôvodov, prečo je potrebné sa zaoberať sa znižovaním počtu odpracovaných hodín bez znižovania miezd. Zároveň chceme priniesť pohľady všetkých  zainteresovaných strán na trhu práce. V nadväzujúcich článkoch  budeme postupne uverejňovať názory týchto aktérov.

Konfederácia odborových zväzov SR už v roku 2018 otvorila otázku skracovania pracovného času, a to pri príležitosti 100. výročia zavedenia osemhodinového pracovného času. Slovensko  – ako súčasť Česko-slovenskej republiky – malo už v roku 1918 prelomovú právnu úpravu ohľadom osemhodinového pracovného času. Zákon z roku 1918 už v tom čase upravoval nielen podmienky pracovné času ako takého, ale aj prestávky v práci, prácu nadčas, nočnú prácu a pracovnú pohotovosť, prácu mladistvých zamestnancov, dokonca aj domácu prácu a určoval aj sankcie za porušenie tohto zákona. Prijatie zákona a zavedenie osemhodinového pracovného času znamenalo vo väčšine podnikov skrátenie pracovného času, preto zákon určoval, že nesmie byť z tohto dôvodu znížená mzda zamestnanca podľa dĺžky pracovnej doby.

Po viac ako 100 rokoch praxe a uplatňovania osemhodinového pracovného času je na mieste otvoriť otázku úpravy pracovného času. Ekonomika, výrobné procesy, technológie, ale aj ľudia sa za tento čas výrazne zmenili a týmto zmenám je potrebné prispôsobiť aj pracovné prostredie, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je aj pracovný čas.

Modely skracovania pracovného času

Keď KOZ SR v roku 2018 otvárala tému skracovania pracovného času, cieľom bolo otvoriť odbornú debatu, zvažovať možné modely nastavenia pracovného času a analyzovať ich prínosy, ale aj negatíva, či ekonomické podmienky, za ktorých by bolo možné jednotlivé modely prijať. Faktom totiž to je, že na Slovensku sa pracuje výrazne viac ako v iných krajinách Európy, a aj preto je potrebné začať sa touto otázkou zaoberať.

Slovensko drží v Európe nelichotivé prvenstvo, keď až 17% pracujúcich vykonáva prácu na zmeny, ako aj v neštandardných pracovných časoch, teda vo večerných a nočných hodinách, či cez víkendy. Ak sa skracovanie pracovného času urobí premyslene, férovo a zohľadňujúc aj záujmy zamestnancov, môže sa stať jedným z dôležitým riešení a odpovedí na obnovu krajín v sociálnom i ekonomickom kontexte.

Dôležitým faktom je vplyv pracovného času na zdravie. Dlhý pracovný čas, ale aj čas, v ktorom sa práca vykonáva, spolu s vysokými nárokmi na zamestnancov, spôsobujú ich zhoršené zdravie, vyčerpanie a vyhorenie.

Už teraz možno načrtnúť niekoľko modelov, ktorými by sa pracovný čas skrátil:

Zníženie nadčasových hodín a nočnej práce

V slovenských podmienkach výrazne prevláda nadčasová (vrátane nepriznaných nadčasových hodín) a nočná práca, ktorá je dokonca najvyššia z krajín EÚ. Preto je jedným z modelov možnosť redukovať tieto hodiny.

Skrátenie týždennej výmery pracovného času

Ďalšou alternatívou je skrátenie výmery hodín pracovného týždňa. Napríklad vďaka kolektívnym zmluvám už dnes niektoré podniky, vrátane sektora verejnej správy, aplikujú 37,5 hodinový pracovný čas, a tak je alternatívou je posunúť ho na 35 hodín, čo by znamenalo 7 hodinový pracovný deň.

4-dňový pracovný týždeň

V zahraničí sa dlhodobo experimentuje so štvordňovým pracovným týždňom. Aj na Slovensku už existujú firmy, ktoré „pilotne“ skúšajú zaviesť 4-dňový pracovný týždeň bez krátenia mzdy.

KOZ SR už predstavila aj vlastný plán opatrení, ktoré by výrazne pomohli oživiť ekonomiku. Zároveň sú reakciou na krízu, vyvolanú pandémiou, a v neposlednom rade zlepšujú pracovné prostredie. V tzv. Desatore pokoronových opatrení navrhla KOZ SR nasledovné:

  • Zníženie nadčasovej práce
  • Zníženie počtu hodín nočnej práce
  • Diskusiu o možnostiach úpravy pracovného času
  • Zvýšenú výmeru dovolenky dohodnutej v kolektívnych zmluvách
  • Rozšírenie čerpania tzv. sick days, teda dní, hradených plnou mzdou na dočasnú zdravotnú indispozíciu
  • Podporu pružného pracovného času

Diskusie o skracovaní pracovného času

Odborná diskusia k skracovaniu pracovného času by sa mala uberať presne týmto smerom. Teda najskôr analyzovaním možností. Predstáv o tom, ako skrátiť pracovný čas, je niekoľko. Niektoré vyššie spomenuté sú pomerne ľahko realizovateľné. Možno nie výrazne viditeľné, ale napriek tomu by výrazne zlepšili pracovné prostredie zamestnancov.

Už teraz vieme, že digitalizácia, robotizácia, klimatické zmeny a aj pandémia veľmi pravdepodobne zmenia storočnú „tradíciu“ osemhodinového pracovného času. Viaceré krajiny a firmy – aj v rámci Európskej únie – totiž už nielen hovoria, ale aj experimentujú so skrátením pracovného času, či dokonca so zavedením 4-dňového pracovného týždňa. Naposledy ohlásilo takýto „pilot“ Španielsko, ale napríklad aj holandská poisťovňa NN, ktorá má pobočku aj na Slovensku.

Na Slovensku je automatizáciou ohrozená až tretina pracovných miest. Skracovanie pracovného času je preto jedným z nástrojov, ako udržať zamestnanosť pri nižšom počte pracovných pozícií. Skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že okrem zvýšenia kvality života ľudí, skracovanie pracovného času vedie aj k tomu, že zamestnanci odvedú svoju prácu efektívnejšie a zvládnu jej viac.

Diskusia po slovensky

Napriek týmto faktom sa diskusia okolo pracovného času na Slovensku uberá nie odborným smerom, ale len pláva po povrchu. Navrhujú sa totiž úpravy, ktoré v Zákonníku práce existujú, alebo sa navrhuje namiesto skrátenia týždenného pracovného času zmena rozvrhu pracovného času.

Keďže možnosti Zákonníka práce sa naplno nevyužívajú v praxi, dôležitý je aj tento rozmer diskusií, ale nemožno to považovať za diskusie o skracovaní pracovného času. Posilnenie dôležitosti kolektívneho vyjednávania, a teda dohody medzi zamestnávateľom a odbormi na kratšom pracovnom čase v kolektívnych zmluvách, je bezpochyby najlepším spôsobom ochrany zdravia a práv zamestnancov. Takisto prínosné by bolo významnejšie využívanie pružného pracovného času podľa potrieb zamestnanca.

Čo na to čísla…

Keď však hovoríme o skracovaní pracovného času, musíme hovoriť o reálnom znížení odpracovaných hodín. Nielen o ich preskupovaní v rámci dní. K reálnemu skráteniu pracovného času dôjde len vtedy, ak nedôjde k skráteniu mzdy. Zákonník práce totižto pozná kratší pracovný úväzok, čo však znamená, že zamestnanec odpracuje menej hodín a za počet odpracovaných hodín dostane mzdu, zodpovedajúcu počtu odpracovaných hodín.

Trend na Slovensku aj v Európe je v postupnom znižovaní počtu odpracovaných hodín. Za obdobie od roku 2008 do roku 2020 poklesol priemerný týždenný počet odpracovaných hodín v krajinách EÚ o 1 hodinu, a rovnako tomu bolo aj na Slovensku. Na Slovensku pracovníci zvyčajne odpracujú 39,9 hodín týždenne a pri plnom pracovnom čase je to 40,9 hodín týždenne.

Len zamestnanci zvyknú odpracovať 39,3 hodín týždenne a tí, ktorí pracujú na plný pracovný čas 40,3 hodín týždenne.

S takýmto počtom pracovných hodín v týždni tak  jeden zamestnanec na plný pracovný čas odpracuje pri štyroch týždňoch dovolenky v priemere 1 941,60 hodín ročne. Pri 2,02 milióna zamestnancoch na plný pracovný čas a pri štyroch týždňoch dovolenky tak môžeme hovoriť až o 3,9 miliardy odpracovaných hodín ročne.

Pandémia, globálne zmeny, Priemysel 4.0, ale najmä nástup technológií so stále významnejšou digitalizáciou a robotizáciou budú prirodzene znižovať počet odpracovaných hodín zamestnancami, a to napriek tomu, že produkcia bude rásť. Podľa odhadov expertov, Česko a Slovensko sú na tom najhoršie z krajín OECD, lebo v nich môže zaniknúť až 45% rutinných pracovných miest. Už dnes máme vo VW karosáreň, v ktorej je 1.000 robotov a 1.000 zamestnancov. Svetové ekonomické fórum vo svojej Správe o budúcnosti zamestnaní už v roku 2018 odhadovalo, že zatiaľ čo dnes ľudia odpracujú 71 % hodín pracovného času a roboty 29 %, v roku 2022 to bude 58 % pre ľudí a 42 % pre roboty a v roku 2025 sa tento pomer vyrovná 50 % na  50 %.

V prípade Slovenska tak možno predpokladať, že okrem snáh skracovať pracovný čas s cieľom zlepšovania pracovného prostredia, zosúladenia pracovného a rodinného života, či odstraňovania sociálnych a zdravotných dôsledkov, ktoré vyvoláva vysoká záťaž zamestnancov, sa bude pracovný čas skracovať aj tým, že značnú časť práce zamestnancov prevezmú stroje. Tým, že stroje prevezmú časť prác, čo sa už v súčasnosti najmä vo výrobných podnikoch deje, sa neskráti čas ako taký, ale zníži sa počet zamestnancov, ktorí prácu vykonávajú. Spôsobom, ako predísť týmto negatívnym dôsledkom v podobe čistej straty pracovných miest, je navýšiť potrebu zamestnancov skrátením ich pracovného času. Druhou možnosťou je kompenzovať stratu príjmov určitým univerzálnym príjmom, ktorý by bol financovaný robotmi, teda zdaňovaním robotov.

Strata pracovného miesta znamená stratu príjmu jednotlivca, čo v prípade, že tento stav pretrváva dlhodobo, vedie k strate pracovných návykov, frustrácií, až zhoršeniu zdravotného stavu. Spôsobuje chudobu a materiálnu depriváciu, vedie k sociálnemu vylúčeniu, či až bezdomovectvu a sociálnym nepokojom. Riešiť modely ekonomiky budúcnosti je preto nevyhnutné nielen vzhľadom na ekonomickú udržateľnosť, konkurencieschopnosť a zisk podnikov, ale aj z hľadiska sociálnych dopadov, pracovného prostredia a spokojnosti zamestnancov.

Prihlásiť sa ku odberu noviniek!

Autori:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *