Posledný pracovný týždeň bol zaujímavý a zároveň pestrý. Pracovný bol dokonca aj predošlý víkend, keďže sme sa zúčastnili Akadémie mladých odborárov, ktorú sme organizovali spoločne s Friedrich Ebert Stiftung. Práca s mladými odborármi je pre mňa jednou z priorít, pretože vnímam ako nevyhnutné hľadanie a vzdelávanie mladých odborárskych lídrov, v ktorých vidím budúcnosť odborov.
S dobrým pocitom po tomto víkende sme započali nový pracovný týždeň a spoločne s pani prezidentkou sme v pondelok poobede vycestovali na pripravovaný štrajk zamestnancov Dopravného podniku mesta Košice. Ešte v pondelok večer sme sa stretli s predsedníčkou Integrovaného odborového zväzu Martou Brodzianskou a taktiež predsedníčkou tunajšej odborovej organizácie Andreou Vindišovou. Podiskutovali sme o náročnej situácii v DPMK a o dôvodoch samotnej protestnej akcie. Musím povedať, že dlho som nestretol takú zapálenú ženu, ktorá by s takým oduševnením bojovala za seba a svojich kolegov. Dávam obrovský klobúk dolu pred ňou a zároveň aj pred všetkými zamestnancami DPMK, ktorí sa takmer v 100% zostave zúčastnili štrajku. Títo ľudia môžu byť veľkým vzorom pre mnohých zamestnancov v našej krajine, ktorí častokrát pracujú v nesmierne náročných podmienkach, no aj napriek tomu im chýba ochota za seba zabojovať.
Medzičasom sa v našej útulnej zasadačke začalo už niekoľké dvojdňové vzdelávanie, konkrétne mediálny tréning pre odborárov, ktorý organizujeme vďaka Národnému projektu Podpora kvality sociálneho dialógu. Cieľom vzdelávania je mať kompetentných a sebavedomých funkcionárov, lebo len takí dokážu efektívne zastupovať svojich členov.
Týždeň bežal ďalej a na štvrtok som prijal pozvánku do diskusie s predstaviteľmi z Central Staff Commitee, ktorí prišli do Bratislavy z Európskej komisie v Bruseli. Informoval som ich o pôsobení našej Konfederácie a po krátkej diskusii sme spoločne zhodnotili, že množstvo problémov a tém máme spoločných. Práve preto má veľký význam medzinárodná spolupráca v rámci odborov.
Ďalej sme ešte stihli pozdraviť kolegov, ktorí sa medzičasom zúčastňovali v Bratislave školiaceho semináru pre zástupcov zamestnancov v rámci spoločného projektu UNI Europa a COZZ: “Preklenutie priepasti – zlepšenie vedomostí a zručností stredoeurópskych pracovníkov pri zastupovaní v nadnárodných spoločnostiach”. Odtiaľ sme sa už ponáhľali na plánovanú poradu, ktorej cieľom bolo zadefinovať program osláv Sviatku práce, keďže Prvý máj sa nezadržateľne blíži. Posledné dva roky nám pandemická situácia nedovolila osláviť tento sviatok tradičným spôsobom, preto verím, že tento rok nám v plnohodnotnom uctení si Sviatku práce už nič nezabráni.
Prezradím aspoň toľko, že ak sa podarí naše plány zrealizovať, tak Sviatok práce bude poňatý v značne modernejšom duchu, no zároveň si prídu na svoje aj všetci tí, ktorí uznávajú tradičné spôsoby osláv, tak ako sme na ne zvyknutí za predošlé roky.
Držte nám palce 