V nedeľu 14.11.2021 predstavil minister financií Igor Matovič prvý diel svojej daňovej reformy. Tento súbor opatrení ale nemožno nazvať daňovou reformou, keďže ide o návrh zmien v sociálnych dávkach či príspevkoch pre rodiny s deťmi, ktoré nie sú v gescii Ministerstva financií SR. Jediná zmena v daňovom systéme je úprava daňového bonusu. Ďalšie zmeny boli v zásade predstavené okrajovo ako súčasť toho, kde nájsť peniaze na financovanie navrhovaných úprav. Predstavené opatrenia by mali znamenať zaťaženie na výdavkovej strane rozpočtu o 1,2 mld. €, pričom veľkým otáznikom zostáva reálnosť dlhodobej udržateľnosti financovania reformy.
OPATRENIA NEPOMÔŽU TÝM, ČO TO NAJVIAC POTREBUJÚ
KOZ SR víta opatrenia, ktoré cielia na zlepšenie sociálnej situácie obyvateľstva ako napríklad zvýšenie prídavku na dieťa, no v predstavenej reforme vidí aj niekoľko rizík a otázok. Finálne stanovisko k celej reforme bude možné zaujať až po predstavení konkrétnej legislatívnej úpravy. Čo sa týka obsahu plánovaných zmien, za najviac rizikový možno považovať cieľ pomôcť najzraniteľnejším a chudobným rodinám, pretože nastavenie opatrení vzbudzuje podozrenie, že práve takýchto domácností sa opatrenia nedotknú. Problematické sa javí naviazanie opatrení na prácu rodičov, ako aj ich prístup k informačným technológiám a internetu. Nízkopríjmové domácnosti však často z objektívnych dôvodov nemôžu pracovať. Môže ísť o zdravotné problémy rodičov či detí, rodičov na materskej či rodičovskej dovolenke, rodiny opatrujúce člena rodiny, rodičov s nízkou kvalifikáciou, alebo môžu pracovať len na čiastočné skrátené úväzky, na ktoré nie sú na Slovensku vytvorené ideálne podmienky, uplatňujú sa v obmedzenej miere a podobne. Práve tieto rodiny nebudú benefitovať z navrhnutých opatrení, pričom im by najviac pomohli. Zároveň upozorňujeme na veľmi nízku digitálnu gramotnosť a prístup k internetu znevýhodnených domácností, pre ktoré majú byť tieto opatrenia prioritne určené. Zabezpečenie aplikácie požadovaných digitálnych technológií tak u nízkopríjmovej domácnosti môže byť nákladnejšie ako samotný príspevok, ktorý z nej získa.
ZNÍŽENIE VÝDAVKOV NA ZBROJENIE
Pri navrhnutých protiopatreniach na financovanie reformy KOZ SR víta návrh na zníženie výdavkov na zbrojenie (zníženie o 200 mil. €). V súčasnej situácií nepovažujeme za nevyhnutné splniť všetky záväzky voči NATO. Uvedenú úsporu na zbrojení KOZ SR navrhovala aj v prípade potreby finančných prostriedkov na valorizáciu platov zamestnancov vo verejnom sektore.
ZROVNOPRÁVNENIE PLATFORIEM
V prípade paušálnej dane 29% odporúčame systémové opatrenie, a teda zdanenie platforiem ako takých. Pokiaľ chce štát špecificky zdaňovať určitú platformu a vyňať takéto služby zo živností, malo by ísť o globálne riešenie. Už v súčasnosti existujú platformy, ktoré sa vyhýbajú daňovým povinnostiam, preto by opatrenie nemalo cieliť len na jednu špecifickú aplikáciu, ale malo by byť upravené zdaňovanie platforiem, čo by prinieslo vyšší výber daní a zabránilo vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a zrovnoprávnilo „štandardné“ podnikanie s platformami. Zároveň by mali ľudia pôsobiaci v platformách jasne stanovené povinnosti, ale aj následné práva a nároky. Keďže sa navrhuje zrážková daň, poskytovatelia takýchto služieb nebudú mať hradené zdravotné ani sociálne poistenie, čo im do budúcna môže spôsobiť nemalé problémy.
NESÚHLASÍME S PREPÚŠŤANÍM
Čo sa týka návrhu na zníženie počtu zamestnancov verejnej správy o 2 % (8800 úradníkov – 180 mil. €), s týmto KOZ SR zásadne nesúhlasí. Pre funkčnosť štátu sú jeho zamestnanci kľúčoví. Vláda už viazala výdavky vo výške 10 % mzdových nákladov. Zároveň sa vytvárajú, alebo navrhujú nové inštitúcie a ministerstvá. Revízia výdavkov a zamestnanosti ukázala, že verejný sektor nemá prezamestnanosť v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ, avšak má v priemere nižšie platy. Navrhované nové opatrenia si tiež vyžiadajú ďalšiu administratívu, ktorú budú musieť zamestnanci vykonávať.
MESTÁ A OBCE SÚ NAJBLIŽŠIE OBČANOM
Nesúhlasíme ani s nižším rastom podielových daní, čo by znamenalo zhoršené poskytovanie služieb občanom. Mestá a obce poskytujú nenahraditeľné služby, sú najbližšie k občanom a kvalita nimi poskytovaných služieb by sa mala zlepšovať a nie zhoršovať v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov. Tento zdroj financovania preto považujeme za neadekvátny a podľa nášho názoru by sa s ním vôbec nemalo počítať.
Prihlásiť sa ku odberu noviniek!