Nehovoríme o novinke, ani senzácii, naopak, je to nelichotivá pravda, ktorá sa roky na Slovensku nemení. Väčšina zamestnancov sa v rámci prieskumu KOZ SR vyjadrila, že nie sú spokojní s výškou mzdy v pomere k pracovným povinnostiam, zodpovednosti a životným nákladom. To je len zlomok problémov, ktoré nabaľujú aj ďalšie. Pravidelne analyzujeme vývoj a kvalitu zamestnaneckého prostredia a v tomto článku sa pozrieme aj na konkrétne výsledky.
Kým sa dostaneme k spomínanému prieskumu KOZ SR, uvedieme zopár faktov a číselných vyjadrení, ktoré vychádzajú zo zistení Eurofoundu. Dá sa povedať, že sme „premiantmi“, a to najmä v nočnej a zmenovej práci. Slováci odpracujú týždenne v priemere 39,6 hodín, avšak priemer v Európskej únii je 37,3 hodín. Až 14% zo všetkých pracujúcich na Slovensku trávi svoj čas na pracovisku aj v sobotu. V nedeľu je to o niečo menej, a to 11%. Na zmeny pracuje až 25,4% zo všetkých zamestnancov.
Ak si to zhrnieme, tak Slováci odpracujú a strávia týždenne v práci viac hodín, ako zamestnanci v iných európskych krajín. Zároveň prichádzajú o nočný spánok, pretože práca v noci je u nás až nadužívaná. Práca na zmeny tiež nepredstavuje pre zamestnancov optimálny režim. K tomu by sme mohli pridať ešte nedostatočnú kvalitu pracovného prostredia a tomu neprimerané mzdové ohodnotenie.
Prieskum, ktorý realizovala KOZ SR v septembri, skúmal zamestnanecké prostredie na Slovensku a prostredníctvom neho samotnú spokojnosť zamestnancov. Hoci išlo o internetový prieskum, na otázky odpovedalo 1321 respondentov. Z nich až 90,7 % nie je spokojných so svojim súčasným platom v pomere k pracovným povinnostiam a životným nákladom.
„Takmer každý z nás je presvedčený, že jeho ohodnotenie by mohlo a malo byť vyššie. Na druhej strane, ak celú problematiku dáme do kontextu s výškou životných nákladov, končí všetok humor a zľahčovanie. Odmena za vykonanú prácu by mala každému umožniť dôstojný život. V 21. storočí by ľudia nemali mať problém financovať zo svojej odmeny bežné životné náklady. Ak tomu tak nie je, ide o vážnu systémovú chybu,“ skonštatoval poradca prezidentky KOZ SR Michal Němec.
Prieskum nedávno realizoval aj portál Platy.sk na vzorke 4300 respondentov. Jeho cieľom bolo zistiť, čo najviac odradí uchádzačov a uchádzačky o zamestnanie, aby už nezareagovali na pracovnú ponuku, ktorá ich na začiatku zaujala. Z prieskumu vzišlo, že až 68% Slovákov a Sloveniek reaguje na ponuky len vtedy, ak im vyhovuje plat a iba 16% je ochotných o vyššej mzde na pohovore vyjednávať.
Na druhej strane je však potrebné vyzdvihnúť aj pozitívne výsledky. Nie je úplne možné, aby každá oblasť bola ideálna, no isté zmeny k lepšiemu sa už na trhu práce dejú. Konkrétne môžeme hovoriť o poskytovaní benefitov zo strany zamestnávateľov. V prieskume KOZ SR 60% ľudí uviedlo, že im zamestnávateľ ponúka rôzne druhy benefitov, ako dôchodkové sporenie, zdravotná starostlivosť či platené voľno.
Zaujímalo nás aj zosúladenie pracovného a súkromného života. Dnes sa táto otázka stáva čoraz viac žiadúca a potrebná, a to v ktorejkoľvek oblasti zamestnania. Akúsi rovnováhu v tomto smere nepociťuje 64,1% opýtaných. „Musí byť spoločenskou zodpovednosťou zamestnávateľov vytvárať špecifické pracovné podmienky pre svojich zamestnancov v závislosti od veku. Po mladšej generácii chceme, aby rodila a vychovávala deti, u starších zamestnancov potrebujeme, aby chodili do zamestnania čo najdlhšie, a to aj skrz určité zdravotní problémy. K tomu je však nutné vytvoriť zodpovedajúce pracovné podmienky,“ uzavrel Michal Němec.
Nechceme čitateľov zaťažovať číslami a percentami, no musíme skonštatovať, že máme pred sebou v porovnaní s okolitými krajinami ešte veľa práce na tom, aby sa zamestnanecké prostredie v našich podmienkach zlepšilo a dostalo sa na európsku úroveň.