Pracovná migrácia, ako domáca, tak aj zahraničná, je prakticky najefektívnejším spôsobom zabezpečenia potrieb pracovného trhu v prípade nedostatku disponibilnej pracovnej sily vo všeobecnosti, ako aj v špecifických profesiách. Slovensko patrí v rámci EÚ nielen medzi krajiny s vysokou mierou vnútornej migrácie za prácou, ale radí sa aj k štátom s najvyššou mierou pracovnej emigrácie do zahraničia.
Najviac obsadzované pozície slovenskými pracujúcimi v blízkom i vzdialenejšom zahraničí sú v odvetviach hotelierstva, obchodu, služieb, ošetrovateľstva, či vo vybraných odvetviach priemyslu. Paradoxne – sú to zároveň pozície a odvetvia, pre ktoré už domáce firmy nedokážu nájsť ľudí spomedzi Slovákov a je ich potrebné obsadiť cudzincami.
Ukazovatele trhu práce jasne ukazujú, že potreba zamestnávania cudzincov prichádzajúcich z tretích krajín je urgentná. Podľa KOZ SR je nevyhnutné hľadať príčiny, prečo sa náš trh práce do takého stavu dostal a prečo slovenskí pracujúci odchádzajú za prácou s vyšším finančným ohodnotením a lepšími pracovnými podmienkami
Netransparentný legislatívny proces v udeľovaní národných víz
Tento týždeň rokovala o možnosti udeliť národné vízum vybraným skupinám štátnych príslušníkov tretích krajín vo vybraných zamestnaniach v oblasti priemyslu vláda. Potreba prijatia takejto právnej úpravy vychádza z naliehavosti situácie u niektorých povolaniach, ktoré sú dlhodobo identifikované ako zamestnania s nedostatkom pracovnej sily. Podľa slovenských zamestnávateľov je za tým nedostatok kvalifikovanej domácej pracovnej sily, ale aj nezáujem o ponúkané pracovné pozície.
Zákon o pobyte cudzincov umožňuje štátnemu príslušníkovi tretej krajiny udeliť národné vízum. Národné víza sa vydávajú na základe zákonom definovaného účelu, pričom nariadenia vlády určujú možnosť udelenia víza, ak je to v záujme Slovenskej republiky.
Jednotlivé schválené nariadenia vlády SR špecifikujú konkrétne typy pracovných pozícií a stanovujú presný počet možných udelených víz v kalendárnom roku (udeľujú sa aj ďalšie národné víza napr. pre vysokokvalifikovaných pracovníkov).
V roku 2023 boli takéto zmeny v národných vízach, v podobe vydania nariadenia vlády SR, zaradené do štandardného legislatívneho procesu, teda prešli medzirezortným pripomienkovým konaním, aj rokovaním Hospodárskej a sociálnej rady SR (v auguste 2023) a až následne boli vládou SR v septembri 2023 schválené.
Posledné, doposiaľ platné, zmeny v udeľovaní národných víz boli prijaté vládou SR 20. decembra 2023 s účinnosťou od 1. januára 2024. Avšak tieto zmeny, vrátane tých tohto týždňových schválených vládou SR, neboli predmetom rokovania so sociálnymi partnermi v rámci štandardného legislatívneho procesu. „Toto, ako zástupcovia zamestnancov, vnímame veľmi negatívne vzhľadom na deklarované zlepšenie a posilnenie dialógu smerom k sociálnym partnerom,“ uviedla prezidentka KOZ SR Monika Uhlerová.
Zo schválených nariadení vyplýva, že sa vláda SR rozhodla najmä rozšíriť možný počet udelených národných víz a rovnako sa rozširuje zoznam zdrojových krajín, ktorých štátnym príslušníkom je možné udeliť národné víza. „Nemáme vedomosť, na základe akých údajov sa vláda SR rozhodla práve pre uvedené počty národných víz a krajiny, keďže tieto skutočnosti nie sú zahrnuté v predložených materiáloch na rokovanie vlády SR. I keď sa celkový rozsah možných udelených národných víz zvyšuje, vzhľadom na celkovú zamestnanosť Slovenska nejde o signifikantný počet. Z celkového počtu zamestnancov v SR, čo je asi 2,2 mil. osôb, tvoria v súčasnosti cudzinci okolo 3,6 %,“ doplnila M. Uhlerová. Súčasnými nariadeniami sa počet udelených národných víz výši na celkový počet 20 tisíc.
Demografia i prepojenosť vzdelávania s trhom práce – kto za to môže?
V súčasnosti nie je možné vyhodnotiť, aký efekt na trh práce bude mať zvýšenie počtu možných udelených národných víz, keďže nevieme, či sa stanovené „kvóty“ aj naplnia. KOZ SR si uvedomuje, že klesajúca miera nezamestnanosti spolu s negatívnym demografickým vývojom je v súčasnosti obmedzujúcim faktorom dostatku voľných pracovných síl a slovenskému trhu práce zároveň chýba aj kvalifikovaná pracovná sila. Jedným z nástrojov prílevu pracovnej sily tak je aj migrácia zo zahraničia.
KOZ SR v legislatívnych procesoch vždy požadovala, aby boli prednostne zamestnávaní slovenskí občania, keďže bol priestor na aktiváciu aspoň tých nezamestnaných, ktorí nie sú v evidencii uchádzačov o zamestnanie príliš dlho, a na vytvorenie pracovných miest pre tých, ktorí sú ochotní a schopní pracovať. Spolu s aktiváciou uchádzačov o zamestnanie je stále potrebné riešiť prepojenosť systému vzdelávania s trhom práce tak, aby študijné odbory odzrkadľovali reálne potreby trhu práce a absolventi jednotlivých odborov vzdelania spĺňali kvalifikačné predpoklady na výkon korešpondujúcich zamestnaní.
Existujú aj riziká zamestnávania cudzincov
KOZ SR vždy požadovala regulovanú a v maximálnej možnej miere kontrolovanú migráciu pracovnej sily. Preto v prípade zamestnávania cudzincov zdôrazňujeme, že existuje neustála obava zo sociálneho dumpingu vo všetkých jeho podobách, zneužívania pracovnej sily a jej dovážania len za účelom šetrenia finančných prostriedkov. Zamestnanci pracujúci na území Slovenska, akejkoľvek národnosti či štátnej príslušnosti, musia mať rovnaké podmienky zamestnania, ako slovenskí zamestnanci vrátane mzdového ohodnotenia. „Odbory odmietajú akúkoľvek mzdovú diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti s cieľom zamestnávania lacnej pracovnej sily. Takéto dovážanie lacnej pracovnej sily by znamenalo znižovanie mzdovej úrovne na Slovensku a znevýhodňovalo by domácich pracovníkov ako tých drahších,“ doplnila M. Uhlerová.
V uvedenej súvislosti KOZ SR negatívne vníma, že v rámci zmien v nariadení vlády SR č. 383/2023 Z. z. sa za zamestnávateľa považuje aj agentúra dočasného zamestnávania, ak ide o dočasné pridelenie štátneho príslušníka tretej krajiny. „Evidujeme totiž zhoršené postavenie agentúrnych zamestnancov na slovenskom pracovnom trhu oproti kmeňovým zamestnancom. Rovnako sa v ich prípade znižuje aj schopnosť ich organizovať a hájiť tak ich kolektívne práva,“ poznamenala prezidentka KOZ SR.
Aktuálne prijatou právnou úpravou opäť riešime len naliehavú situáciu v niektorých povolaniach, ktoré sú dlhodobo identifikované ako zamestnania s nedostatkom pracovnej sily, avšak problémy vyplývajúce z ekonomického modelu Slovenska pretrvávajú. Pri takýchto podmienkach ani cudzinci z tretích krajín u nás dlho nezotrvajú a odídu na ďalšie trhy európskych krajín, ktoré tiež bojujú s nedostatkom pracovnej sily.