Daňová (r)evolúcia podľa Matoviča: časť druhá

Daňová (r)evolúcia podľa Matoviča: časť druhá

V druhej časti svojej „daňovej“ reformy sa minister financií Igor Matovič zameral na problematiku zdaňovania práce. Hlavnou zmenou má byť platenie jednej dane a jedného odvodu z hrubej mzdy. Ministerstvo financií predpokladá, že pôjde o najjednoduchší systém zdaňovania práce, pričom sa majú zrušiť viaceré výnimky. Keďže nám nie je známe konkrétne legislatívne znenie, chýba nám vysvetlenie viacerých detailov. Podobne ako pri prvej časti reformy, aj tu bude možné zaujať finálne stanovisko až po predstavení celej reformy a jej legislatívneho znenia. KOZ SR nesúhlasí s tým, aby takáto zásadná reforma bola prijímaná narýchlo a bez diskusie. Za problematické považujeme nedostatočné prepočty reformy, ktorá bola ilustrovaná len na jednom príklade hrubej mzdy. Ilustratívny príklad prezentovaný na tlačovej besede nezohľadňuje jednotlivé životné udalosti, preto je ťažké posúdiť, či dôjde k zvýšeniu príjmu zamestnancov alebo jeho zníženiu.

Zmena dlhoročného systému, ako aj prechod na nový, si vyžiada náklady na zmenu účtovných systémov. Tieto náklady neboli vôbec vyčíslené. Nie je jasné, ako sa zmeny dotknú zdravotného a sociálneho poistenia, ako sa bude jeden odvod prerozdeľovať a aký bude mať vplyv na dávky. Nový systém má byť podľa ministerstva financií jednoduchší a prehľadnejší pre zamestnanca, aj mzdových účtovníkov. Smelé odhady ministra hovoria o tom, že 99% zamestnancov zarobí viac. Súčasne sa navrhuje ústavná garancia nezvyšovať dane a odvody z práce, ale zamraziť ich na úrovni 39%, spoločný zdravotný a sociálny odvod a 19% daň z hrubej mzdy. Zámer zakotviť ustanovenie 39 % odvodu zamestnávateľa a 19 % dane z hrubej mzdy do ústavy môže priniesť, vzhľadom na zhoršovanie demografickej krivky, obrovský tlak na verejné financie z pohľadu financovania zdravotnej starostlivosti a starobných dôchodkov.

ODSTRÁNIA SA VÝNIMKY

Súčasný systém pritom reaguje na rôzne životné situácie. Umožňuje znížiť si výšku dane daňovým bonusom na dieťa, na zaplatené úroky, či na manžela alebo manželku, ktorý nemajú dostatočný príjem. Prostredníctvom nezdaniteľnej časti základu dane je zavedená progresivita do daňového systému a nízkopríjmoví zamestnanci platia nižšiu daň. Ďalšia progresivita je v podobe 25 % dane pre fyzické osoby z tej časti základu dane, ktorý presiahne 178-násobok životného minima (v súčasnosti príjem nad 38 814,68 € ročne). Podľa návrhu majú byť tieto výnimky zrušené, čo v praxi spôsobí, že po zavedení reformy budú mať nízkopríjmové osoby ohrozené chudobou ešte nižší čistý príjem, než majú v súčasnom systéme. Benefitovať z reformy budú vysokopríjmoví, ktorí zarobia v čistom viac, keďže sa odstráni progresivita zo zdaňovania.

ČO SA NAVRHUJE?

Zamestnanecký bonus pre nízkopríjmových má byť vo výške dane max. 100 € – 9 % hrubej mzdy. Znamená to, že do sumy 357 € zamestnanec nebude platiť daň, ani odvod. Následne sa bude s rastúcou mzdou zamestnanecký bonus znižovať až do hrubej mzdy 1 111 €. Oslobodenie od dane len do 357 € teda znamená, že aj zamestnanci poberajúci minimálnu mzdu si neuplatnia plnú sumu. V súčasnosti si môžu uplatniť 21-násobok životného minima (v súčasnosti 381,61 € mesačne). Ilustratívne prepočty nezohľadnili ani zvýšenie daňového bonusu na dieťa prezentované v prvej časti daňovej reformy, preto nie je jasné, ako sa bude aplikovať. Zavádza sa aj odvodový bonus ako odmena pre zamestnávateľa vo výške 10 % z hrubej mzdy za zamestnanie študenta či ŤZP 50 a 20 % z hrubej mzdy za zamestnanie ŤZP 70. Nie je jasné, prečo sa motivujú zamestnávatelia k zamestnávaniu študentov, ktorí sa prioritne majú venovať štúdiu a nie práci, ktorú vykonávajú len na dohody. Pritom sa neriešia znevýhodnení uchádzači o zamestnanie, ktorí sú nezamestnaní (napr. absolventi, osoby 50+, či dlhodobo nezamestnaní a pod.). Z návrhu ďalej nie je jasné, ako sa bude uplatňovať odvod a daň v prípade pracujúcich dôchodcov. V súčasnosti neplatia odvod v plnej výške, keďže nemajú všetky nároky zo sociálneho poistenia a takisto z hľadiska zdravotného poistenia sú poistencami štátu. Pokiaľ aj oni budú platiť rovnaký odvod, budú prakticky solidárne prispievať na dávky ostatným zamestnancom.

NOVÁ HRUBÁ MZDA

V rámci reformy si každá firma vypočíta novú výšku hrubej mzdy tak, aby každý zamestnanec získal po reforme rovnakú sumu navyše. Podľa ministra financií má ísť v princípe o to, že sa k súčasnej hrubej mzde má pripočítať aj stravné, sociálny fond a rekreačné poukazy. Výpočet má ku koncu vyzerať tak, aby každý zamestnanec firmy dostal po zmene navyše rovnakú sumu – či už je to upratovačka alebo generálny riaditeľ. V rámci firmy sa má vypočítať priemerná mzda firmy, ktorá sa má na prepočet využiť. Vo verejnej správe sa zase bude hľadieť na všetkých zamestnancov štátu ako na pracovníkov jednej firmy. Z tohto nanovo vypočítaného základu má zamestnávateľ odviesť 39-percentný odvod a potom zamestnanec zaplatiť 19-percentnú daň. Prechodný prepočet má zabezpečiť to, že upraví mzdy tým, ktorí by v novom systéme zarobili menej, nerieši však situáciu nových zamestnancov firmy. Systém celého prepočtu nie je zrozumiteľný a bol ilustrovaný len príkladom priemernej mzdy 1400€.

KONIEC SOCIÁLNYCH BENEFITOV

Reformou sa ruší sociálna politika zamestnávateľa, keďže stravné a financie zo sociálneho fondu a rekreačné poukazy sa stanú súčasťou mzdy. Zahrnutie týchto benefitov do hrubej mzdy bude pôsobiť demotivačne na zamestnancov, ktorí sa nebudú identifikovať so zamestnávateľom a nepocítia žiadne benefity. Nepriame peňažné odmeňovanie a nepeňažné odmeňovanie má na zamestnancov lepší a dlhodobejší účinok vzhľadom na spokojnosť zamestnancov, sociálne istoty, spravodlivosť v odmeňovaní či plnenie osobných potrieb a pod. Okrem toho v prípade stravného nie je jasné, ako sa budú riešiť prípady poskytovania závodného stravovania, či stravných lístkov a kariet. Pravdepodobne by došlo k zrušeniu iných foriem stravovania, čo by opäť znamenalo pokles kvality oproti súčasnému stavu. Keďže stravné a sociálny fond má byť súčasťou mzdy, otázkou je aj to, ako bude definovaná minimálna mzda.

BUDE TO PRE ZAMESTNANCA VÝHODNÉ?

Na túto otázku je pri súčasných informáciách ťažké odpovedať. Na príklade minimálnej mzdy sa dá ukázať, že zamestnanec po reforme zarobí menej ako dnes. Na to, aby k takejto situácii nedošlo, má slúžiť jednorazový prepočet, ktorý má čistú mzdu navýšiť podľa rozdielu priemernej mzdy vo firme v jednotlivých systémoch. Následne sa bude musieť stanoviť nová hrubá mzda a odvod zamestnávateľa. Z tohto dôvodu v súčasnosti nie je možné povedať, ani vypočítať si, ako sa upraví individuálna mzda zamestnanca, keďže bude závisieť od ostatných miezd u zamestnávateľa. Systém jednorazového prepočtu nebol jasne predstavený a ilustrovaný príkladmi, teda ako sa uplatní pri zamestnancoch zarábajúcich menej, ako je priemer zamestnávateľa a u tých ktorí zarábajú viac ako priemer. Podľa našich prepočtov zamestnanec zarábajúci minimálnu mzdu 623€ v novom systéme zarobí až o 11,75€ menej ako v súčasnosti a zamestnávateľ ušetrí 29,71€. Čistá mzda je pri minimálnej mzde 623€ v súčasnosti na úrovni 560,31€, v novom systéme by bola 548,56€. V prípade priemernej mzdy 1100€ by podľa nového výpočtu zamestnanec zarobil o 2,90 € viac ako v súčasnom systéme. V prípade nadpriemerného príjmu 1800€ v hrubom získa zamestnanec až o 72€ viac oproti súčasnému systému. V prípade zamestnanca, ktorý si uplatňuje v súčasnosti nezdaniteľnú časť dane na manželku, ten príde o takýto benefit, čo sa odrazí aj na jeho mzde. V prípade ak zarába 1400 v hrubom, rozdiel v čistej mzde bude až 41,24€.

Matovičova daňová reforma pomôže tým, ktorí zarábajú oveľa viac, ako je priemerná mzda. Tešiť by sa možno mohli tí, ktorí majú v súčasnosti 1 800 a viac eur v hrubom. Je to naozaj pomoc nízkopríjmovým zamestnancom? Asi nie.

Prihlásiť sa ku odberu noviniek!

Autori:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *