„Slovensko je rozprávková krajina, ktorú socialisti v spolupráci s odborármi vedú a aj úspešne privedú k úpadku, chudobe, nízkej produktivite, vysokým dlhom a nakoniec aj k nezamestnanosti – nízkej zamestnanosti.“ – píšu na sociálnej sieti Dáta bez pátosu poukazujúc pri tom na to, že pri formulovaní požiadaviek odborových zväzov ohľadom rastu platov zamestnancov pracujúcich pre štát KOZ SR „bez štipky ekonomickej gramotnosti v priestore sníva o navýšení platov“. To všetko za promovania „geniálnych“ výpočtov ekonomických analytikov z INESS, skresľovania reality a porovnávania neporovnateľného. Ako to teda je v skutočnosti?
V prvom rade je potrebné upozorniť, že uvedené údaje inštitúcie INESS vychádzajú z rôznych dátových zdrojov, čo mierne skresľuje celkový obraz ohľadom verejného sektora.
Ďalej je nevyhnutné dať do pozornosti, že KOZ SR nevyjednáva pre 437 278 (pre rok 2023), či 451 845 (pre rok 2024) zamestnancov, ako uvádzajú grafy INESS. KOZ SR vyjednáva Kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa v štátnej službe a Kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme na obdobie (ďalej len „KZVS“), ktoré sa dotýkajú zákonom špecifikovaného okruhu zamestnancov, ktorý je oveľa nižší ako prezentované údaje o zamestnanosti vo verejnom sektore.
KZVS nepokrývajú profesie ako sudcovia, prokurátori, poslanci, zdravotnícke profesie, ktoré sú odmeňované v zmysle zákona č. 578/2004 Z. z., zamestnancov v štátnych podnikoch, zamestnancov odmeňovaných v zmysle Zákonníka práce (môže ísť napríklad o pozície vytvorené na účely čerpania fondov EÚ) a pod.
Verejný sektor sú aj najhoršie platené nedostatkové pozície
Naopak, KZVS pokrývajú najmä pracovné pozície vo verejnom sektore, ktoré sú častokrát najhoršie ohodnotené, a pracovné pozície, ktorých je v štáte naopak nedostatok. Ide najmä o pedagogických a odborných zamestnancov, nepedagogických zamestnancov školstve, ako upratovačky, kuchárky, školníci, vychovávatelia, tieto pomocné profesie aj v iných rezortoch, administratívnych pracovníkov naprieč sektormi (napr. sekretárky, účtovníčky, personalistky referenti,…), zamestnancov v sociálnych službách, vrátane zdravotníckych profesií, súdnych úradníkov a áno aj „úradníkov“, teda odborných pracovníkov, ktorí plnia služby štátu, zabezpečujú chod štátu a napĺňajú aj politické záväzky (zamestnanci úradov práce, okresných úradov, zamestnanci miest a obcí,…pracovníci ministerstiev a ďalších štátnych orgánov,…), civilných zamestnancov v rezorte vnútra a pod.
Odmietame konsolidáciu len na úkor zamestnancov
Z hľadiska zamestnanosti vo verejnom sektore potrebujeme zdôrazniť (prezentovali sme to aj pri prijímaní návrhu Rozpočtu verejnej správy na roky 2024 až 2026 v decembri 2023), že vláda sa zaviazala, že pristúpi k dôkladným analýzam výdavkov celej verejnej správy. V tomto kontexte sme zdôraznili, že, uvedomujúc si nevyhnutnosť ozdravenia verejných financií, presadzujeme postupnú konsolidáciu tak, aby netlmila ekonomiku a nespôsobila recesiu. Zároveň ale odmietame konsolidáciu len na úkor zamestnancov a sociálne slabších, zraniteľných osôb. Zdravé verejné financie nesmú „zaplatiť“ zamestnanci.
V Programovom vyhlásení vlády sa ohľadom strany výdavkov štátu deklaruje najmä zvyšovanie efektívnosti štátu, prípadne sa smeruje až k prehodnoteniu štruktúry orgánov štátnej správy. Rovnaké prísľuby mali viaceré vlády, napriek tomu často dochádza k navyšovaniu úradov a zamestnancov (v súčasnosti je to nové Ministerstvo športu a cestovného ruchu, v minulosti to bolo napr. MIRRI, Agentúra štátom podporovaného nájomného bývania, Úrad vicepremiéra pre legislatívu a pod.).
Z analýz, ktoré boli doteraz realizované (napr. Revízia výdavkov a zamestnanosti vo VS – IFP) nevyplýva, že by na Slovensku bola prezamestnanosť vo verejnom sektore, a to ani v porovnaní s inými krajinami. Naopak, je dlhodobo známe, že na Slovensku je nedostatok pedagogických zamestnancov, zdravotníckych profesií, opatrovateľov, či všeobecne zamestnancov v sociálnych službách, ale napríklad aj policajtov, súdnych úradníkov, príslušníkov zboru väzenskej a justičnej stráže. Akékoľvek plošné znižovanie stavov zamestnancov len prehĺbi ich nedostatok. Akékoľvek zmeny v zamestnanosti musia byť výsledkom prirodzených zmien vyvolaných reformami, zefektívňovaním procesov, znižovaním byrokracie… a prirodzeným odchodom do dôchodku. Toto však nevylučuje fakt, že do času reforiem, musia mať zamestnanci primerané ohodnotenie svojej práce.
Platové triedy pod úrovňou minimálnej mzdy by mali vzrásť o 17,5 %, aby ju dosiahli
Dlhodobá požiadavka KOZ SR a jej členských zväzov je, aby v prípade tarifných platov nedochádzalo k ich nivelizácii a neboli pod úrovňou minimálnej mzdy. Pre rok 2024 je minimálna mzda určená sumou 750 € mesačne. V zákone o štátnej službe 1. a 2. platová trieda je pod úrovňou platnej minimálnej mzdy – v súčasnosti sa to dotýka 5,3% zamestnancov štátnej služby, a v zákone o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme je to 1. platová trieda a v nej 1. až 7. platový stupeň, 2. platová trieda a v nej 1. až 5. platový stupeň a 3. platová trieda a v nej 1. a 2. platový stupeň základnej stupnice platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Pri zvýšení minimálnej mzdy v roku 2025 sa pod minimálnu mzdu prepadnú ďalšie tarifné platy. Napríklad pri tabuľke základnej stupnice platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, kde najnižšia mzda je 694,5 €, tak pre dorovnanie do minimálnej mzdy v roku 2025, ktorá bude najmenej 816 €, musí vzrásť o 17,5 %.
Rast tarifných platov od roku 2020 do 1.9.2024 zároveň nepokryl infláciu v danom období. Ak sa porovnajú tabuľky platových taríf z roku 2020 s tabuľkami platových taríf v roku 2024, tak napriek štedrému nárastu platov, tento nekryl ani infláciu, ktorá sa v sledovanom období môže kumulatívne dostať až na úroveň 35,6 %.
Analytici, pozor na to, čo zahŕňa údaj o priemernej mzde
Pri porovnaní miezd vo verejnom a súkromnom sektore upozorňujeme, že štruktúra pracovných pozícií čisto vo verejnom sektore a v súkromnom sektore je odlišná a údaj za priemernú mzdu vo verejnom sektore zahŕňa aj nadpriemerné platy poslancov, ministrov, sudcov, vysoko postavených štátnych úradníkov, ktorých v pomere na zamestnanosť vo verejnom sektore, môže byť výrazne viac, ako je pomer vysokopríjmových zamestnancov k celkovej zamestnanosti v súkromnom sektore.
Zároveň sme toho názoru, že verejný sektor má byť konkurencie schopný a schopný motivovať kvalifikovaných, vysokoodborných zamestnancov, aby pracovali pre štát, to si vyžaduje aj adekvátne, konkurenčné mzdy.
Porovnanie celkových výdavkov verejného sektora na HDP – Slovensko na 19. najnižšej priečke z 29 krajín Európy
Ďalej, čo sa týka vnímania vyjednávania v kontexte medzinárodného porovnávania, a to výdavkov na platy zamestnancov v porovnaní s výdavkami verejnej správy, či HDP, uvádzame a dopĺňame, že v prípade výdavkov na platy ako percento HDP sa Slovensko podľa databázy Eurostatu nachádza v strede rebríčka sledovaných krajín (15. najnižší podiel z 29 krajín Európy). Z hľadiska výdavkov na platy, ako podiel z celkových výdavkov verejného sektora, je Slovensko podľa Eurostatu na 10. najnižšej priečke z rebríčka 29 krajín Európy. Z hľadiska porovnania celkových výdavkov verejného sektora na HDP je Slovensko podľa Eurostatu na 19. najnižšej priečke z 29 krajín Európy a zároveň pod priemerom Euro zóny, aj EÚ. Relatívne vyššie umiestnenie v tomto porovnaní svedčí o významne vyšších výdavkoch Slovenska v iných štruktúrach verejných výdavkov, než v tých na platy zamestnancov. Celkovo tak môže mať Slovensko voči ostatným krajinám V4 horšie postavenie, ale z hľadiska Európy je na úrovni priemeru.
Databáza: Government revenue, expenditure and main aggregates [gov_10a_main]
GEO (Labels) | Total general government expenditure % na HDP | Compensation of employees, expenditure % na HDP | podiel výdavkov na mzdy na celkových výdavkoch % |
Italy | 55,20 | 8,90 | 16,21 |
Germany | 48,60 | 7,90 | 16,34 |
Netherlands | 43,50 | 8,30 | 19,08 |
Euro area – 19 countries (2015-2022) | 50,10 | 9,80 | 19,61 |
Euro area – 20 countries (from 2023) | 50,00 | 9,80 | 19,63 |
Hungary | 49,10 | 9,70 | 19,74 |
European Union – 27 countries (from 2020) | 49,40 | 10,00 | 20,27 |
Austria | 52,10 | 10,60 | 20,33 |
Greece | 50,50 | 10,70 | 21,08 |
France | 57,30 | 12,30 | 21,54 |
Poland | 46,70 | 10,10 | 21,62 |
Czechia | 45,40 | 10,10 | 22,17 |
Slovakia | 47,90 | 11,00 | 22,96 |
Belgium | 54,60 | 12,60 | 23,08 |
Finland | 55,60 | 12,90 | 23,12 |
Luxembourg | 48,10 | 11,20 | 23,26 |
Spain | 46,40 | 11,20 | 24,07 |
Croatia | 47,40 | 11,50 | 24,18 |
Slovenia | 46,70 | 11,40 | 24,37 |
Portugal | 42,30 | 10,50 | 24,72 |
Romania | 40,20 | 10,00 | 25,00 |
Sweden | 48,00 | 12,10 | 25,31 |
Bulgaria | 39,80 | 10,40 | 26,14 |
Malta | 38,40 | 10,10 | 26,21 |
Estonia | 43,50 | 11,70 | 26,91 |
Ireland | 22,90 | 6,20 | 26,94 |
Norway | 46,50 | 13,00 | 27,83 |
Lithuania | 38,20 | 10,70 | 28,02 |
Latvia | 41,00 | 11,60 | 28,44 |
Cyprus | 40,20 | 12,00 | 29,91 |
Denmark | 47,20 | 14,20 | 30,19 |
Iceland | 45,10 | 14,40 | 31,91 |
Zdroj: Eurostat