Kvalita pracovného prostredia a výška čistého zárobku. To sú dva najdôležitejšie faktory, ktoré rozhodujú o tom, kde chceme pracovať.
Platy rastú, no životná úroveň sa dvíha len pomaly. Analytici sa pozreli na to, či sú naše mzdy nízke kvôli vysokým odvodom. V analýze sa venujú priemernej výške zárobkov a súvisiaceho zdanenia, ostatné faktory ako benefity, vzdelávanie či kvalitu pracovného prostredia nechávajú bokom. Autorom o odborným garantom analýzy je Anton Marcinčin.
Mzda je najdôležitejším príjmom väčšiny domácností na Slovensku. Pracovné príjmy tvoria 51 až 84 % príjmov domácností a peňažné príjmy zo zamestnania 40 až 71 %, v závislosti od počtu detí. Sociálne príjmy tvorili ďalších 16 až 48 % príjmov.
V roku 2025 budú najviac domácností tvoriť jednotlivci (30 %), ďalej domácnosti úplných rodín bez detí (29 %) a úplné rodiny s deťmi (24 %). Medzi jednotlivými regiónmi Slovenska môžeme čakať veľké rozdiely.
Väčšina pracujúcich dnes žije vo väčších domácnostiach. V roku 2022 najčastejšie žilo v štvorčlenných domácnostiach 777-tisíc osôb, v dvojčlenných 573-tisíc a trojčlenných domácnostiach 504-tisíc osôb.
V analýze vychádzajú z najpočetnejšej skupiny, a teda dvoch pracujúcich osôb s dvomi závislými deťmi, pričom jedna osoba zarába priemerný hrubý zárobok a druhá dve tretiny priemerného hrubého zárobku.
Čisté zárobky porovnávanej domácnosti na Slovensku v roku 2022 dosiahli 1 844 eur mesačne. Tým sa Slovensko zaradilo nad Bulharsko, Rumunsko, Maďarsko a Chorvátsko, ale za všetky ostatné nové členské štáty únie (obrázok 1). Významný rozdiel je medzi Českom, Slovinskom a Estónskom, kde čisté zárobky dosiahli 2 373 až 2 490 eur. Obdobne sa pozreli na príklad domácností jednotlivcov bez detí.
Ako je to s tým zdanením
Populárnym zdôvodnením nízkej úrovne miezd býva kritika vysokej daňovej záťaže. V skutočnosti sa však slovenský 63-percentný podiel čistých príjmov k cene práce významnejšie nelíši od ďalších štátov: až v 13 štátoch leží tento podiel v rozmedzí 61 až 65 % (obrázok 5).
Kým v Rakúsku a eurozóne je nižší, len 57 resp. 59 %, v Holandsku je až 69 %. Ak by sme k čistému príjmu prirátali aj rodinné prídavky, poradie Slovenska sa nezmení. V Poľsku tvoria rodinné prídavky až 8 % ceny práce, v Rakúsku, Litve a Luxembursku 5 %, kým na Slovensku len 2 %.
Čisté zárobky sú na Slovensku nízke v nominálnom vyjadrení podobne, ako v parite kúpnej sily. V analýze Mzdy na Slovensku sú nízke neskúmali dôvody tohto stavu, ako vývoj produktivity práce a podobne. Zárobky na Slovensku sú nízke nie kvôli vysokému daňovému zaťaženiu (daňami z príjmu fyzických osôb a sociálnymi a zdravotnými odvodmi), ktorý je v porovnaní s inými štátmi únie priemerný.
Viac informácií a ďalšie podrobnosti nájdete tu: https://www.kozsr.sk/wp-content/uploads/2024/07/20240710_MNSSN.pdf
Zdroj: analýza Mzdy na Slovensku sú nízke