Slovensko zavedie v krátkom čase štvordňový pracovný týždeň – Robert Fico to oznámil na svetovom ekonomickom fóre v Davose. „Je dobre, že sa táto téma opätovne dostáva do verejných diskusií a médií a prispelo k tomu aj vyjadrenie premiéra v Davose. V istom momente je dôležité, aby sa tém chytili tí, ktorí majú politickú moc a možnosť meniť, alebo nastavovať legislatívu a legislatívne opatrenia,“ uviedla prezidentka KOZ SR Monika Uhlerová v diskusnej relácii TA3 Téma dňa. Okrem nej sa televíznej diskusie zúčastnili viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Rastislav Machunka, poslankyňa NR SR Andrea Turčanová (KDH) a poslanec NR SR Michal Stuška (SMER – SD).
Tému skracovania pracovného času otvorila Konfederácia odborových zväzov SR už v roku 2018 pri príležitosti 100. výročia zavedenia 8-hodinového pracovného dňa. Boli to totiž odbory, ktoré sa po vzniku Československej republiky v roku 2018 zasadili za skrátenie pracovného času, až o rok neskôr ho zaviedla Dohovorom o obmedzení pracovného času na osem hodín denne a štyridsaťosem hodín týždenne v priemyselných podnikoch č. 1 z roku 1919 Medzinárodná organizácia práce.
„Odvtedy sa toho veľa nezmenilo, okrem roku 1968, kedy sa zrušili pracovné soboty. Akosi sme za tú storočnú históriu priľnuli k tomu takzvanému zlatému štandardu, že si nevieme predstaviť nič iné ako osemhodinový pracovný čas, a pokiaľ nehovoríme o nepretržitej prevádzke, tak päťdňový pracovný týždeň. Toto je mentálne ukotvenie niekde v industriálnej ére, už je za nami aj postindustriálna éra a momentálne sa nachádzame v digitálnej ére, ktorá nastoľuje úplne iné otázky, problémy, úplne iné formy a úplne inú diverzitu trhu práce a sveta práce úplne s novými podmienkami pre pracovné miesta,“ uvidela prezidentka M. Uhlerová.
Jedným z dôsledkov, ale aj podmienok týchto zmien je práve skracovanie pracovného času v dôsledku technologického pokroku, digitalizácie, automatizácie a nahrádzania pracovnej sily robotmi, či digitálnymi technológiami. Okrem toho sa musia pracovný trh a pracovné podmienky prispôsobiť demografickému vývoju a starnúcej pracovnej sile. Zároveň dnes bojujeme s nedostatkom zamestnancov aj v dôsledku dlhodobého vytláčania našej potenciálnej pracovnej sily do zahraničia.
Zamestnávatelia: Z hľadiska produktivity práce budeme ešte dlho na chvoste Európy
Zamestnávatelia v súčasnosti nevidia priestor na skracovanie pracovného času, Slovensko podľa nich nie je absolútne pripravené na štvordňový pracovný týždeň. Ani v plošne zavedenom režime 10 hodín denne počas 4 dní v týždni. Takéto opatrenie pri zachovaní 40-hodinového pracovného týždňa sa už aj u niektorých zamestnávateľov realizuje. Tam, kde je to výhodné a tam, kde sa na tom dohodnú zamestnanci so zamestnávateľmi. „Pokiaľ ale ide o skrátenie pracovnej doby a zachovanie mzdových výhod alebo teda súčasnej výšky mzdy, tak to je 20-percentné zvýšenie miezd. Na to jednoducho nemáme,“ uviedol viceprezident AZZZ SR Rastislav Machunka.
Podľa zamestnávateľov Slovensko nie je z hľadiska atraktivity investičného prostredia nastavené na to, aby sme masívnejšie investovali do vedy, výskumu a technologických noviniek vo firmách. Ani spoločnosť nie je nastavená na to, aby tie technologické novinky nejako dychtivo prijímala, preto bude Slovensko ešte dlho zaostávať. „Takže ešte dlho budeme na chvoste Európy z hľadiska produktivity práce, ktorá je tým kľúčovým nástrojom na to, aby sme mohli vôbec uvažovať nad akýmkoľvek znižovaním nejakého pracovného fondu,“ uviedol Machunka.
Možné riziká pri skracovaní pracovného času sa preto môžu spájať s neochotou zamestnávateľov ísť do takýchto zmien, pretože tie sa môžu spájať s jednorazovými transformačnými nákladmi, so zmenou organizácie práce, a tie môžu pre nich predstavovať isté náklady. „Náklady sa ale zamestnávateľom vrátia, pretože technologický pokrok a tlak na trhu práce ich bude nútiť k tomu, aby viac investovali do inovácií a nových technológií, ktoré istým spôsobom nahradia fyzickú pracovnú silu a zároveň prispejú k vyššej produktivite práce,“ povedala v diskusii M. Uhlerová.
Participácia štátu
Štvordňový pracovný týždeň, ale aj rôzne iné flexibilné formy úväzkov malo vo svojom volebnom programe aj Kresťansko-demokratické hnutie. Navrhovalo, aby zamestnávatelia, ktorí budú podporovať takúto formu práce, mali štátom garantované nižšie odvody. Podľa poslankyne KDH Andrei Turčanovej, ak zamestnanci pracujú menej, pracujú efektívnejšie. „Menej času totiž strávia na neproduktívnych poradách, alebo rôznymi inými činnosťami a snažia sa efektívne pracovať pre zamestnávateľa. Takže je to vlastne win-win na obidve strany. Potrebujeme však k tomu dlhodobú spoločenskú diskusiu,“ uviedla.
Podľa KOZ SR by mala vláda v nastavovaní zmeny pracovného času komunikovať so sociálnymi partnermi, najmä s odbormi, ktoré sú nositeľmi tejto zmeny. Preto je dôležité, aby sa tejto témy v istom momente vláda ujala a legislatívne zmeny presadila.
Prístupy ku skráteniu sú dnes rôzne – napríklad stlačenie piatich pracovných dní do štyroch, ako je to v aktuálnom návrhu novely Zákonníka práce z dielne skupiny poslancov hnutia Slovensko. To však v žiadnom prípade neprinesie lepšiu rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, zamestnanec tým nedostane viac voľného času – času pre seba, rodinu a záujmy. „Pokiaľ majú zamestnanci odpracovať viac hodín zvyšné štyri dni, tak nejde o skracovanie pracovného času, ale len o zmenu rozvrhnutie pracovného času, čo je aj v súčasnosti možné, ak to typ a povaha pracovného miesta umožňuje. Je možné dohodnúť sa so zamestnávateľom na rozvrhnutí týždenného pracovného času na štyri dni,“ uviedla M. Uhlerová.
„Nejdeme teraz okamžite meniť Zákonník práce, to nie je cieľom. Dôležitý je, aj premiérom v Davose spomínaný, tripartitný dialóg, prerokovanie na Hospodárskej a sociálnej rade SR a v neposledom rade analýzy, že do akej miery by mohol pri tejto zmene participovať štát, aké budú náklady štátu, verejných zdrojov,“ uviedol poslanec NR SR Michal Stuška.
Krajina mýtov
Skracovanie pracovného času je sprevádzané aj množstvom mýtov. Napríklad, že skracovanie pracovného času povedie k zníženiu produktivity a výkonu zamestnancov. Existuje názor, že skracovanie pracovného času zvýši náklady pre zamestnávateľov, pretože budú musieť zaplatiť viac zamestnancov na pokrytie toho istého objemu práce. Ďalší mýtus spočíva v obave, že skracovanie pracovného času môže znamenať, že zamestnanci nebudú schopní splniť svoje pracovné ciele a dodržiavať termíny. Niekedy sa dokonca tvrdí, že skracovanie pracovného času je len pre „lenivých“ zamestnancov, ktorým sa jednoducho nechce pracovať.
Mýtom sa nevyhýbajú ani trojzmenné prevádzky, či nepretržité prevádzky, a to, že v nich v žiadnom prípade nebude možné zaviesť skrátený pracovný čas. Pritom v nepretržitej prevádzke sa pracuje aj v súčasnosti pri päťdňovom pracovnom týždni. „Aj pri štvordňovom pracovnom týždni bude nepretržitá prevádzka, len bude ináč prerozdelený znížený objem odpracovaných hodín, ale nepretržitá prevádzka bude musieť fungovať. Pokiaľ bola trebárs vo výrobe trojzmenná, bude štvorzmenná. Takisto hasiči, policajti, záchranné zložky atď. fungujú v nepretržite prevádzke. Pri nich sa objem pracovných hodín, ktorý bude pre jedného zamestnanca určený v zákone, prerozdelí iným spôsobom,“ povedala prezidentka KOZ SR.
Demografia v centre (ne)pozornosti
Starnutie populácie je nezvratný jav, ktorý bude v najbližších dekádach ovplyvňovať fungovanie spoločnosti v celej Európskej únii. Na Slovensku je situácia špecifická v tom, že dynamika starnutia je v našich podmienkach vyššia, ako je priemer únie, pričom pripravenosť jednotlivých subsystémov je nedostatočná. V blízkej budúcnosti tak vznikne synergický efekt, ktorý bude negatívnym spôsobom ovplyvňovať celú spoločnosť, jej ekonomiku a každodenný život. Zásadným spôsobom bude poznamenaný trh práce, systémy zdravotnej starostlivosti a zdravotného poistenia, takmer všetky subsystémy sociálneho poistenia, ako aj problematika starostlivosti o starých ľudí.
Na trhu práce sa dnes zároveň stretávajú odlišné vekové skupiny zamestnancov. Ako so zamestnancami v rôznom veku rovnocenne a spravodlivo zaobchádzať, na to slúži vekový manažment, ktorý by si mali osvojiť a prijať všetci zamestnávatelia. V tejto súvislosti KOZ SR považuje za potrebné opätovne otvoriť diskusiu o systéme dôchodkového poistenia a dôchodkového zabezpečenia.
Zároveň digitálna éra prináša aj úplne nové formy zamestnávania a vytvára tlak na úplne nové pracovné podmienky a nové pracovné prostredie, ktoré tiež nemáme na Slovensku ošetrené legislatívou.