Tento rok si pripomíname 30. výročie vzniku Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky. Situácia spôsobená opatreniami proti šíreniu pandémie nám znemožnila osláviť toto významné jubileum spolu s našimi členmi a sympatizantmi pri rôznych osobných stretnutiach. Radi by sme vám v krátkosti pripomenuli časy, keď KOZ SR vznikala, opisom jednotlivých udalostí, ktoré sprevádzali transformáciu odborov. Aby sme čo najviac priblížili minulé časy, urobili sme niekoľko rozhovorov s ľuďmi, ktorí prácu a život odborov vnímali so svojho pohľadu.
Vznik Konfederácie odborových zväzov SR
Za deň vzniku Konfederácie odborových zväzov SR sa považuje 10. apríl 1990. Zmeny po 17. novembri 1989 ovplyvnili a zasiahli aj fungovanie vtedajšej odborovej organizácie, a to Revolučné odborové hnutie, a mali vplyv na formovanie charakteru súčasnej KOZ SR. Československá konfederácia odborových zväzov nahradila centralizovanú ROH na federálnej úrovni. Pod jej zastrešením na úrovni jednotlivých republík boli ustanovené Českomoravská konfederácia odborových zväzov pre Českú republiku a Konfederácia odborových zväzov pre Slovenskú republiku. V dňoch 9. a 10. apríla 1989 pokračoval slovenský zjazd, ktorý sa považoval za I. slovenský všeodborový zjazd a zároveň zakladajúci zjazd Konfederácie odborových zväzov SR.
Všeodborový a všezväzový zjazd sa konal 2. a 3. marca 1990 v Prahe a jeho hlavným problémom bolo stanovenie formy ukončenia existencie ROH a konštituovanie jej nástupníckej organizácie tak, aby nedošlo k strate odborárskeho majetku, ktorého hodnota presahovala 16 miliárd Kčs. Dôsledkom toho bolo vytvorenie Majetkovej, správnej a delimitačnej únie odborových zväzov ako právneho nástupcu ROH, ktorého zánik Zjazd odsúhlasil. Na uvedenom Zjazde bola stanovená organizačná štruktúra novej odborovej centrály. Za podstatné u novej zastrešujúcej odborovej organizácie možno považovať predovšetkým nezávislosť od politických strán, hnutí, štátnych orgánov a zamestnávateľských organizácií, vnútornú názorovú slobodu a demokratický poriadok.
Zásadným výstupom I. zjazdu v roku 1990 bola Charta KOZ SR, ktorej podpísanie zástupcami jednotlivých odborových zväzov znamenalo vlastné založenie KOZ SR. Išlo o prvý právny dokument Konfederácie tvoriaci zároveň základ jej činnosti. Uvádzalo sa v nej, že Konfederácia je nielen nezávislá, ale aj nadstranícka. To znamenalo, že vo vnútri odborov sa nesmú vytvárať frakcie podľa politickej príslušnosti. Dôvody tohto rozhodnutia boli spojené so snahou predchádzať vnútorným rozbrojom v názorovo široko koncipovanej organizácii, prípadne zabrániť možnej politizácii celého odborového hnutia, ktorá bola s ohľadom na panujúcu atmosféru v spoločnosti a postavenie odborov v minulom režime nežiaduca. Okrem Charty zjazd schválil aj Program Konfederácie, ktorý plne rešpektoval programové ciele odborových zväzov združených v KOZ SR a predpokladal vytváranie spoločnej platformy pre rokovania s republikovou vládou, federálnou vládou a zákonodarnými orgánmi. Zjazd prerokovával aj pomerne dôležitú stránku ďalšieho fungovania odborov, a to financovanie a majetok Konfederácie.
Prvý zjazd KOZ SR tak zavŕšil prvé obdobie transformačného procesu odborov na Slovensku po roku 1989. Toto obdobie bolo poznačené hlavne spormi o podobu transformácie nielen zastrešujúcej organizácie, ale aj samotného fungovania odborov na Slovensku ako demokratizujúceho sa (a demokratického) prvku politického systému a nového politického režimu. Za zásadný možno považovať prechod od centralizovanej podoby odborového hnutia závislého a napojeného na vládnucu politickú stranu, ktorá fungovala v minulom režime, ku konfederatívnemu spôsobu, na báze ktorého bola založená nová zastrešujúca organizácia odborových zväzov, nezávislá od akejkoľvek politickej strany alebo iného politického subjektu, ktorá si však zachovala predovšetkým z finančných, majetkových a organizačných dôvodov právnu kontinuitu s predchádzajúcou odborovou organizáciou ROH.