Vláda SR na svojom zasadnutí dňa 19. februára 2024 schválila návrh zákona, ktorého súčasťou je aj vytvorenie novej bezpečnostnej zložky – Žandárskeho zboru. Schváleniu zákona nepredchádzala široká odborná diskusia o potrebe takéhoto opatrenia. Kritikom vládou schváleného opatrenia je aj Odborový zväz polície v SR, ktorý upozorňuje, že celá iniciatíva pôsobí zmätočne a nepripravene. OZP v SR zároveň poukazuje na možné riziká, ako sú oslabenie Policajného zboru či zasahovanie armády a ministerstva obrany do oblastí vnútornej bezpečnosti SR.
Podľa kompetenčného zákona za oblasť vnútornej bezpečnosti, udržiavanie a zabezpečenie verejného poriadku, či prevenciu kriminality je jednoznačne zodpovedné Ministerstvo vnútra SR. Ministerstvo obrany sa primárne stará o obranu štátu pred vonkajšími hrozbami, pričom jeho zásahy do vnútornej bezpečnosti sú nielen sporné, ale môžu viesť k zmätku v riadení bezpečnostných síl. Minister obrany Robert Kaliňák v minulosti pôsobil aj ako minister vnútra a je si iste dobre vedomý rozdelenia úloh naprieč rezortmi.
Na rozdiel od postoja Roberta Kaliňáka a Matúša Šutaja Eštoka, sa policajti z praxe, naprieč celým rezortom, zhodujú na škodlivosti takéhoto návrhu. Je na zamyslenie, prečo sa tak expresne rýchlo presadzuje právna úprava žandárov, keď ju nechcú ani samotní policajti. Tí by po rokoch sľubov oveľa radšej privítali rekodifikáciu zákona č. 73/1998 Z.z., s dôrazom na garanciu zlepšenia a „zazichrovania“ platových podmienok policajtov , čím by sa zároveň naplnil aj obsah dôvodovej správy k zákonu č. 73/1998 Z.z., vo vzťahu k platovým náležitostiam.
Žandársky zbor by mal podliehať ministerstvu obrany, ale zároveň by mal podporovať Policajný zbor. Týmto sa prehlbuje kompetenčný spor, ktorý môže v praxi vyústiť aj v konflikt medzi jednotlivými zložkami, pričom bude veľmi zaujímavé sledovať kompetenčný spor napríklad medzi službukonajúcim policajtom a žandárom, ktorý môže byť profesionálnym vojakom, vojenským policajtom, prípadne príslušníkom PZ v čase voľna. Vojaci či vojenskí policajti by pritom z povahy veci vôbec nemali mať oprávnenia vo vzťahu k občanom v rámci bežnej „nevojenskej“ bezpečnosti. OZP v SR preto upozorňuje, že vláda týmto návrhom nerešpektuje zásadu jasného oddelenia medzi vnútornou a vonkajšou bezpečnosťou štátu.
Žandár – policajt na dovolenke?
Jedným z najväčších problémov návrhu je, že nerieši kľúčové otázky týkajúce sa právneho postavenia a fungovania Žandárskeho zboru. Návrh umožňuje, aby jeho členmi boli aj aktívni policajti, ktorí by v ňom pôsobili počas svojho voľného času. Podľa predkladateľov si tak policajti v čase svojho voľna či dovolenky budú privyrábať prakticky tou istou činnosťou, akú vykonávajú v službe. Pritom vieme, že už dnes veľa policajtov slúži množstvo nadčasov a sťažuje sa na nedostatok možností na oddych či voľno.
Návrh zákona prináša aj viacero ďalších právnych a praktických nejasností:
- Podľa článku 36 Ústavy má zamestnanec právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky. Zákon musí okrem iného garantovať primeraný odpočinok po práci, ako aj najkratšiu prípustnú dĺžku platenej dovolenky, ktorá podľa dôvodovej správy k § 73 a k §74 zákona č. 73/1998 Z.z. má slúžiť na regeneráciu síl policajta a to čerpaním dovolenky ako celku, alebo obligatórne jej časti trvanej v celku aspoň dva týždne. Navádzaním na nedodržiavanie ústavných práv, návrh zákona o žandároch potláča základné ústavné práva policajtov na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky.
- Absencia jasného mechanizmu rozhodovania o nasadení žandárov – zákon nešpecifikuje, kto bude mať právomoc rozhodovať o ich použití v rôznych situáciách a podľa akých kritérií. Nerešpektuje existujúce pravidlá Policajného zboru ani mechanizmy riadenia bezpečnostných síl.
- Nejasné pravidlá ohľadom právneho statusu policajtov pôsobiacich v Žandárskom zbore – návrh zákona neuvádza, či bude účasť policajtov v žandárskej službe započítavaná do ich služobného pomeru, čo môže vyvolať právnu neistotu, napríklad pri výpočte výsluhového dôchodku.
- Chýbajúce riešenie pre prípady zranenia alebo úmrtia policajta v rámci služby v Žandárskom zbore – nie je jasné, aké nároky na odškodnenie alebo výsluhové zabezpečenie bude mať policajt, ak pri výkone žandárskej činnosti utrpí zranenie alebo bude dlhodobo práceneschopný. Táto nejednoznačnosť môže viesť k diskriminácii policajtov v porovnaní s ich kolegami, ktorí pôsobia výlučne v Policajnom zbore.
OZP v SR taktiež zdôrazňuje, že návrh zákona nie je v súlade s európskymi normami. Podľa Deklarácie Rady Európy o polícii (č. 690/1979) musí byť medzi ozbrojenými silami a políciou zachovaná jasná hranica. Policajný zbor je vyškolený na ochranu občanov a presadzovanie práva v súlade s civilnými normami, zatiaľ čo ozbrojené sily a vojenské jednotky sú primárne určené na bojové nasadenie. Ak sa tieto kompetencie zmiešajú, môže to viesť k narušeniu právneho rámca a nepredvídateľným dôsledkom pri aplikácii zákona.
Nepotrebná reforma namiesto posilnenia polície
Namiesto riešenia akútnych problémov Policajného zboru, ako je nedostatok personálu, slabé platové ohodnotenie, či zlé pracovné podmienky, prichádza vláda s vytvorením novej bezpečnostnej zložky, ktorá môže v konečnom dôsledku destabilizovať už existujúci systém. OZP v SR jasne uvádza, že ministerstvo vnútra by sa malo sústrediť na stabilizáciu Policajného zboru a zvýšenie jeho atraktivity namiesto toho, aby ministerstvo obrany zasahovalo do oblasti, ktorá nespadá pod jeho kompetencie.
Ak by vláda skutočne chcela posilniť bezpečnosť štátu, mala by sa prioritne venovať zlepšeniu pracovných podmienok policajtov, modernizácii ich vybavenia a zabezpečeniu stabilného financovania zboru. Rovnako dôležité je zvýšenie atraktivity povolania policajta prostredníctvom efektívnejšieho náboru, konkurencieschopných platových podmienok a lepších benefitov, ktoré by motivovali nových uchádzačov vstúpiť do služby. Namiesto vytvárania novej, nejasne definovanej ozbrojenej zložky by sa mala posilniť spolupráca medzi existujúcimi bezpečnostnými zložkami.
OZP v SR vyzýva poslancov: Zvážte zmeny!
Návrh zákona po schválení vo vláde smeruje do legislatívneho procesu v Národnej rade SR. Odborový zväz polície v SR preto aj na základe vyššie zmienených argumentov žiada prehodnotenie tohto zámeru. V prípade ak zákon prejde do druhého čítania, policajní odborári navrhujú vypustenie § 22 ods. 3 písm. c) z návrhu zákona, ktoré umožňuje, aby sa aktívni policajti mohli stať súčasťou Žandárskeho zboru, nakoľko táto možnosť vytvára nebezpečný precedens prelínania sa príslušníkov PZ a ozbrojených síl, čo môže oslabiť fungovanie a hierarchiu Policajného zboru a vytvoriť právne neistoty v oblasti vnútornej bezpečnostnej politiky štátu.
Ak chce vláda skutočne posilniť bezpečnosť Slovenska, mala by sa zamerať na stabilizáciu Policajného zboru a jeho efektívnejšie financovanie, namiesto vytvárania novej a nejasne definovanej zložky. Návrh v súčasnej podobe prináša viac otázok než odpovedí a to už nehovoríme o pozitívach, ale zaslúži si oveľa širšiu diskusiu.
Prebratý text. Pôvodne vyšiel v novinách OZ Polície v SR – POLÍCIA 2/2025