Francúzsky premiér François Bayrou tento týždeň predstavil balík opatrení na zníženie narastajúceho dlhu, súčasťou ktorého je aj zrušenie dvoch štátnych sviatkov. To vyvolalo značný odpor nielen u opozičných politikov ale aj u odborov.
Bayrou počas tlačovej konferencie, ktorá niesla názov Chvíľa pravdy, uviedol, že Francúzsko sa pod ťarchou svojho dlhu, ktorý už presiahol 3,3 bilióna eur ocitlo „v smrteľnom nebezpečenstve“. Len ročné náklady na obsluhu tohto dlhu sa blížia k 60 miliardám eur – čo by onedlho mohlo byť najväčšou položkou v štátnom rozpočte. Preto je podľa neho nutné znížiť verejný deficit, ktorý dosahuje 5,8 % HDP, pod hranicu 3 percent požadovanú pravidlami EÚ.
„Celý národ musí viac pracovať,“ vyhlásil Bayrou. Zrušenie dvoch sviatkov by podľa jeho odhadu mohlo priniesť štátnemu rozpočtu „niekoľko miliárd eur“. Premiér dodal, že výber sviatkov ešte nie je definitívny a je otvorený iným návrhom, ako príklad však uviedol práve Veľkonočný pondelok a 8. máj.
Antifašistická tradícia
„Veľkonočný pondelok nemá žiadny náboženský význam,“ pripomenul predseda vlády, hoci tento deň je sviatkom vo viac ako sto krajinách sveta.
Mesiac máj – pre množstvo sviatkov – označil Bayrou za deravý ako švajčiarsky ementál. Pritom 8. máj – Deň víťazstva nad fašizmom má vo Francúzsku významné postavenie. Pamätným dňom sa stal už v roku 1946 a od roku 1953 do roku 1959 bol štátnym sviatkom. Paradoxne tento sviatok zrušil Generál de Gaulle – symbol francúzskeho odboja. V roku 1981 ho prezident François Mitterrand opäť vyhlásil za štátny sviatok.
Na rozdiel od väčšiny krajín západnej Európy si Deň víťazstva nad fašizmom pripomínajú iba v krajine galského kohúta (v Taliansku oslavujú Deň oslobodenia – Festa della Liberazione 25. apríla). Napríklad v susednom Belgicku ľavica spolu s odbormi bojujú o to, aby 8. máj bol vyhlásený za štátny sviatok. Zatiaľ bezúspešne.
Odbory hovoria nie
Je preto pochopiteľné, že francúzska odborová centrála CGT (Confédération Générale du Travail) sa k návrhu zrušiť 8. máj a Veľkonočný pondelok ako štátny sviatok postavila jednoznačne odmietavo. Označila ho za útok na historickú pamäť, identitu pracujúceho ľudu a základné symboly francúzskej demokracie a odporu proti totalitarizmu .
Generálna tajomníčka CGT Sophie Binet označila plán zrušiť 8. máj za „veľmi závažný“ krok a varovala, že ide o úmysel vymazať symbol dôležitý pre kolektívnu pamäť, najmä v čase rastúceho vplyvu extrémnej pravice. Podľa jej slov „hovoríme o dni víťazstva nad nacizmom. Keďže extrémna pravica je na pokraji moci, vláda to chce vymazať – to je mimoriadne nebezpečné“.
CGT sa takisto postavila proti myšlienke zrušenia Veľkonočného pondelka. Tajomník konfederácie Thomas Vacheron povedal, že to je „falošné riešenie“, ktoré má „katastrofálne dôsledky pre väčšinu obyvateľstva“.
Reakcia odborov sa preto dala čakať: na september zvolali masové demonštrácie, s cieľom protestovať proti rozpočtu, ktorý podľa nich nie je iba nespravodlivý k pracovníkom, ale aj nebezpečný pre krajinu ako takú.
Ešte ostrejšie sa vyjadril tajomník komunistickej strany Fabien Roussel, ktorý návrh označil za „organizovanú lúpež“ a pripomenul, že „pracujúci majú prísť o dva dni voľna s rodinou kvôli dvom miliardám, zatiaľ čo miliardári si rozdeľujú desiatky miliárd dividend bez zdanenia“.
Hrozí pád vlády
Šanca, že by tento návrh prešiel v parlamente je však veľmi malá. Od minuloročných predčasných volieb je Národné zhromaždenie bez jasnej väčšiny. Bayrou nemá dostatok hlasov ani zľava, ani sprava, a ak sa mu nepodarí získať podporu do jesene, hrozí mu rovnaký osud ako jeho predchodcovi Michelovi Barnierovi – pád vlády cez hlasovanie o nedôvere.
Francúzsko tak nečelí len ekonomickej kríze, ale aj zásadnej otázke: Koľko je spoločnosť ochotná obetovať zo svojej identity v mene rozpočtových úspor? To isté však platí aj v prípade Slovenska, kde vláda plánuje zrušiť 17. november ako deň pracovného pokoja.
Zdroj: Le Monde
Foto: Service d’information du Gouvernement