Minulý týždeň sa uskutočnilo zasadnutie Výboru pre kolektívne vyjednávanie a koordináciu miezd (CBWCC) pri Európskej odborovej konfederácii (ETUC) a Európskom odborovom inštitúte (ETUI). Na rokovaní sa zúčastnili zástupcovia odborových centrál z členských štátov EÚ, ako aj z pristupujúcich krajín, napr. zo Srbska a Turecka. Konfederáciu odborových zväzov zastupoval na zasadnutí Výboru ekonomický analytik KOZ SR Ján Košč.
Úvodná časť zasadnutia bola venovaná správe o transpozícii Smernice o primeraných minimálnych mzdách, ktorú predstavil Torsten Müller, analytik ETUI.
Hoci väčšina členských krajín EÚ smernicu už prijala, implementácia jej kľúčového článku 4, ktorý sa dotýka zvyšovania pokrytia zamestnancov kolektívnymi zmluvami nad hranicu 80 %, je vo väčšine krajín stále buď nedotiahnutá, nerovnomerne uplatnená, alebo len formálna.
Vo viacerých štátoch zatiaľ chýbajú akčné plány alebo sú príliš všeobecné, bez jasných ukazovateľov a časového rámca. Naopak, niektoré vlády využívajú argument subsidiarity a „národných kompetencií“ na oddialenie skutočnej implementácie. Tento trend podľa ETUC predstavuje riziko oslabenia európskeho sociálneho modelu a návratu k fragmentácii pracovných štandardov.
Diskusia o národných prístupoch a aktuálnych výzvach
V rámci vstupov zástupcov jednotlivých odborových centrál hovorili účastníci o procese určovania minimálnych miezd, príprave akčných plánov a snahách o rozširovanie pokrytia kolektívnymi zmluvami.
Členovia výboru sa zhodli, že mnohé akčné plány pôsobia na papieri dobre, no v praxi im chýbajú jasné mechanizmy na zabezpečenie reálnej zmeny. Problémom je najmä nedostatok jasnej štruktúry, zodpovedností a finančného krytia. Zazneli aj výhrady voči tomu, že niektoré vlády formálne konzultujú tieto zmeny so sociálnymi partnermi, ale bez reálneho zapojenia do tvorby opatrení.
V tejto súvislosti viacerí účastníci zdôraznili potrebu zaviesť do praxe reálne záväzné podmienky pre čerpanie európskych fondov, ktoré by boli previazané s reálnym pokrokom v kolektívnom vyjednávaní – napríklad v rámci fondov ESF+, Just Transition Fund či Social Climate Fund. Alebo, aby bolo umožnené uchádzať sa o verejné zákazky len firmám, ktoré rešpektujú a uplatňujú kolektívne vyjednávanie a kolektívne zmluvy.
Dôstojná mzda ako spoločná európska téma
V diskusii sa objavila aj téma „living wage“ – dôstojnej mzdy, ktorá presahuje rámec zákonných minimálnych miezd. Viacerí zástupcovia poukázali na to, že reálne životné náklady v mnohých štátoch EÚ výrazne rastú a formálne dodržiavanie smernice ešte nezaručuje dôstojný životný štandard.
Zástupca KOZ SR v tejto súvislosti uviedol, že hoci je na Slovensku minimálna mzda viazaná na 60 % z priemernej mzdy (jej aktuálna výška je 816 eur a od 1. 1. 2026 bude zvýšená na 915 eur), stále nedosahuje hranicu dôstojnej mzdy podľa metodiky WageIndicatoru. Podľa tejto metodiky by mzdy v slovenských regiónoch mali byť minimálne vo výške od 970 do 1 014 eur, aby zodpovedali minimálnym nárokom na dôstojný život poberateľov. Tento príklad vyvolal záujem viacerých účastníkov ako modelový prípad rozdielu medzi „legálnou“ a „dôstojnou“ mzdou, pričom viacerí účastníci pripojili svoje skúsenosti zo svojich krajín.
Diskusia o rozsudku CJEU a budúcnosti smernice
Popoludňajšia časť zasadnutia bola venovaná možným krokom po rozhodnutí Súdneho dvora EÚ vo veci C-19/23 (Dánsko vs. EP a Rada). Rozsudok, ktorého vyhlásenie je naplánované na 11. novembra 2025, môže zásadne ovplyvniť právny rámec smernice o primeraných minimálnych mzdách.
ETUC identifikovala tri možné scenáre – od potvrdenia smernice až po jej čiastočné alebo úplné zrušenie – a pre každý z nich pripravuje konkrétnu reakciu. V prípade čiastočného zrušenia (napr. článkov 4.1(d) a 4.2) hrozí, že sa oslabí právna povinnosť členských štátov pripravovať akčné plány na zvyšovanie pokrytia kolektívnymi zmluvami.
Výbor sa zhodol, že aj v prípade oslabenia právneho rámca musí odborové hnutie zachovať politický tlak a spoločný európsky rámec. ETUC preto pripravuje návrh na vznik Európskeho rámca pre podporu a rozvoj kolektívneho vyjednávania, ktorý by:
- zaviedol spoločný ukazovateľ pokrytia kolektívnymi zmluvami a jeho pravidelné zverejňovanie (v spolupráci s OECD/AIAS);
- prepojil prístup k EÚ fondom s pokrokom v kolektívnom vyjednávaní;
- posilnil úlohu kolektívneho vyjednávania v rámci Európskeho semestra a monitorovania plnenia zásad Európskeho piliera sociálnych práv (EPSR Social Scoreboard);
- a zahrnul kolektívne zmluvy ako kritérium vo verejnom obstarávaní („public procurement clauses“).
Ako zdôraznila tajomníčka ETUC Tea Jarc: „prípadné rozhodnutie Súdneho dvora, ktoré by oslabovalo niektoré ustanovenia smernice, nemá byť vnímané ako prehra, ale ako impulz pre ‘druhú vlnu európskych iniciatív‘. Tieto iniciatívy by mali upevniť úlohu kolektívneho vyjednávania v európskej sociálnej politike – nielen prostredníctvom legislatívy, ale aj cez Európsky semester, fondy EÚ a nové politické rámce podporujúce sociálny dialóg a dôstojné mzdy“.
Priority ETUC
Zasadnutie výboru potvrdilo, že koordinácia mzdových politík, posilňovanie kolektívneho vyjednávania a sledovanie reálnych životných nákladov zostávajú hlavnými prioritami ETUC a jej členských organizácií. V centre pozornosti je nielen implementácia smernice o primeraných minimálnych mzdách a ďalších smerníc, ktoré majú za úlohu zlepšovať postavenie zamestnancov a zamestnaneckého prostredia, ale aj otázka dôstojných príjmov, kapacít odborov a skutočného zapojenia sociálnych partnerov do tvorby spravodlivej mzdovej a hospodárskej politiky.
Pre slovenské odbory predstavuje táto pravidelná diskusia a konzultácie nielen príležitosť zdieľať skúsenosti, ale aj záväzok pokračovať v presadzovaní dôstojných pracovných podmienok ako neoddeliteľnej súčasti sociálne spravodlivej Európy.