Miera subjektívnej chudoby vyjadruje to, ako sami vnímame našu životnú úroveň, teda finančnú a materiálnu situáciu. Či sa považujeme za chudobných alebo bohatých bez ohľadu na ekonomické ukazovatele. V roku 2024 sa za subjektívne chudobných považovalo 17,4 % obyvateľov EÚ.
Valorizácia, inflácia, rast minimálnej mzdy či konsolidácia. Bez ohľadu na štatistiky a ekonomické ukazovatele, či sa naše platy vyvíjajú pozitívne alebo nie, až 29 % Slovákov sa považuje za chudobných. Svoju životnú úroveň vnímajú negatívne na základe vlastných individuálnych potrieb a hodnotových rebríčkov.
Medzi krajinami EÚ eviduje najvyššiu mieru subjektívnej chudoby Grécko (66,8 %), nasleduje Bulharsko (37,4 %) a Slovensko (28,7 %). Na opačnom konci rebríčka sú krajiny, kde sa ľudia cítia priemerne bohatí a bohatí.
Najnižšie hodnoty evidujú v Holandsku a Nemecku (obe 7,3 %) a v Luxembursku (8,5 %). V roku 2024 sa za subjektívne chudobných považovalo 17,4 % obyvateľov EÚ. Medziročne ide o zlepšenie oproti 19,1 % spred roka.
Eurostat spojil výsledky štatistík EÚ o príjmoch a životných podmienkach. Cieľom tohto konceptu je posúdiť vnímanie ťažkostí ľudí pri narábaní s peniazmi. Hodnotenie zohľadňuje materiálny blahobyt domácností vrátane príjmov, výdavkov, dlhov a bohatstva.
Slovenský štatistický úrad len nedávno vyčíslil, že medzi najväčšie problémy obyvateľov v posledných rokoch patrí napríklad zaplatiť neočakávané finančné výdavky vo výške 441 eur. V prípade, že by takúto sumu neplánovane museli zaplatiť, až 28,2 % Slovákov by s tým malo veľký problém.
Mladší ľudia pociťujú väčšiu chudobu
Miera subjektívnej chudoby v EÚ klesala vo všetkých vekových skupinách. Najvyššia bola medzi osobami mladšími ako 18 rokov, kde dosiahla 20,6 %. Medzi ľuďmi vo veku 18 – 64 rokov bola na úrovni 17,3 %, kým u seniorov nad 65 rokov predstavovala len 14,9 %.
Pokiaľ sa ľudia cítia chudobní, okrem hmotného nedostatku môže chudoba zapríčiniť aj sociálne vylúčenie.
„Chudoba nie je len o nedostatku peňazí, ale o nedostatku spravodlivosti, rešpektu a šancí. Kým ľudia pracujú, ale napriek tomu nedokážu z platu dôstojne žiť, je to zlyhanie systému, nie jednotlivca. Slovensko potrebuje sociálny štát, ktorý stojí pri ľuďoch – nie proti nim,“ uviedla prezidentka KOZ SR Monika Uhlerová.
Naprieč Európou sa potvrdzuje aj veľká regionálna nerovnosť a koncentrácia sociálno-ekonomických problémov práve vo východnej a južnej Európe.
Zdroj: Eurostat
Ilustračná fotografia: Pexels