To, že nás čaká ďalšia vlna konsolidačných opatrení vieme a očakávame koho a do akej miery sa nové úsporné opatrenia dotknú. Už dnes je jasné, že šetrenie na ozdravenie verejných financií nestačilo.
Hoci sa Slovensku ekonomicky v minulom roku darilo, nerovnováha príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu sa prejavila v pokračujúcom zadlžovaní sa Slovenska.
Vyplýva to zo stanoviska Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý zosumarizoval fakty v stanovisku k Návrhu štátneho záverečného účtu SR za rok 2024.
Celkové príjmy verejnej správy boli o 1,3 miliardy vyššie ako sa očakávalo, teda 54,8 mld. eur, čo predstavovalo nárast o 1,1 % HDP. Na druhej strane, príjmy z daní nedosiahli plánovanú výšku.
NKÚ tiež opakovane poukazuje na to, že Slovensko nevie čerpať európske zdroje. Z aktuálneho programového obdobia 2021 – 2027 sa do konca roka 2024 vyčerpalo len 388,1 mil. eur, čo sú 3 % z celkovej približne 12,8 miliardovej alokácie.
Hrubý dlh verejnej správy dosiahol v prepočte na obyvateľa 14 328 eur, medziročne stúpol o 1 649 eur.
„Dlhodobé deficitné hospodárenie a riziká vo fiškálnej politike sa odzrkadlili v horšom medzinárodnom ratingu, čo vytvorilo priestor na vyššiu rizikovú prirážku slovenských dlhopisov a tým aj vyššie náklady na financovanie dlhu. Medziročne stúpli o 116 mil. eur na 1,2 mld. eur,“ priblížil šéf kontrolórov Ľubomír Andrassy.
Slovensku narastá modernizačný dlh, ale aj zadlženosť zdravotníckych zariadení, ktorú bude musieť štát skôr či neskôr vyriešiť. Zásadný vplyv na verejné financie mali starobné dôchodky, predčasné a 13. dôchodky.
„Zavedenie plošného 13. dôchodku pre všetkých, vyplatenie rodičovského dôchodku, valorizácia starobných dôchodkov, ako aj predčasné starobné dôchodky po odpracovaní 40 rokov v čase konsolidácie verejných financií vytvorili veľký tlak na štátny rozpočet a prispeli k zhoršeniu jeho udržateľnosti,“ konštatoval predseda NKÚ SR.
Návrhy zamestnávateľov
O ďalšom balíku šetriacich opatrení zatiaľ politici mlčia. Minister financií Ladislav Kamenický viackrát uviedol, že sa nebude priebežne vyjadrovať k pripravovaným konsolidačným opatreniam. Predstaviť ich chce až vtedy, keď budú schválené koaličnými partnermi.
Na poslednom rokovaní sociálnych partnerov na úrade vlády KOZ SR požiadala o predloženie na rokovanie tripartity informácie o časovom rámci a zapojení sociálnych partnerov do prípravy ďalšieho konsolidačného balíka. Odborári budú iniciovať bipartitné stretnutie so zamestnávateľmi, samosprávou a ministerstvom financií, na ktorom chcú prediskutovať svoje návrhy na konsolidáciu.
Republiková únia zamestnávateľov už predstavila pred pár dňami ministerstvu financií konsolidačné návrhy. Podľa RÚZ by mohli ušetriť štátu 6,5 miliardy eur. Patrí medzi ne napríklad zrušenie dvoch štátnych sviatkov či možnosti odchodu na predčasný dôchodok.
„Naším cieľom je stabilizovať verejné financie a udržiavať ich prostredníctvom znižovania nadmerných výdavkov, nie zvyšovaním daňového zaťaženia, ktoré brzdí ekonomickú aktivitu, znižuje čisté príjmy domácností a ktoré potláča aktivitu súkromného sektora,“ povedal po stretnutí na rezorte financií prezident RÚZ Miroslav Kiraľvarga.
Ďalšia konsolidácia by mala byť podľa RÚZ SR zameraná výlučne na výdavkovú stránku jednotlivých rezortov, pričom vláda by mala šetriť predovšetkým na sebe. Jedným z opatrení zamestnávateľov je zefektívnenie prevádzky verejnej správy a zníženie počtu zamestnancov pracujúcich v štátnej správe.
Zamestnávatelia navrhli zrušenie dvoch štátnych sviatkov pracovného pokoja, čo by prinieslo do štátneho rozpočtu viac ako 300 miliónov eur.
Proti takémuto kroku sa postavili odbory. Konfederácia odborových zväzov SR upozorňuje, že z pohľadu tabuliek môže síce zrušenie sviatku znamenať „viac odpracovaných hodín“, čo sa interpretuje ako vyššia produktivita, realita je však iná.
„Slováci už dnes patria medzi najviac pracujúcich v EÚ – podľa najnovších údajov pracujú v priemere viac hodín týždenne ako ich kolegovia v západnej Európe,“ uvádza KOZ SR.
Zdroj: NKÚ SR, RÚZ SR
Ilustračná fotografia: Pexels