V utorok sa uskutočnil webinár Konfederácie odborových zväzov SR s názvom Zamerané na prácu: Trh práce v číslach. Ekonóm Anton Marcinčin a ekonomický analytik Ján Košč na ňom predstavili kľúčové zistenia z posledných analytických publikácií KOZ SR, ktoré sa venujú vývoju pracovných podmienok, miezd a sociálno-ekonomickej situácie na Slovensku. Webinár ponúkol analyticky podložený pohľad na postavenie pracujúcich v kontexte aktuálnych ekonomických a politických zmien.
Podujatie otvorila prezidentka KOZ SR Monika Uhlerová. Následne vystúpil analytik KOZ Anton Marcinčin, ktorý spolu s Jánom Koščom priblížil fungovanie analytickej jednotky KOZ SR. Za posledné tri roky publikovali desiatky analýz reagujúcich na aktuálne témy trhu práce – od kvality pracovného prostredia, odmeňovania, postavenia žien na trhu práce až po širšie sociálno-ekonomické otázky.
Ako uviedol Ján Košč, analytický plán vzniká vždy koncom roka. Spolupracujú na ňom aj s odbornými inštitúciami, ako sú napr. CELSI, Národná banka Slovenska či ďalšie výskumné organizácie. Základom práce sú kvalitné dáta, no ako zdôraznil Anton Marcinčin, samotné čísla „nehovoria“ – rozhodujúca je ich interpretácia. Rovnaké údaje môžu viesť k rozdielnym záverom, preto je nevyhnutné klásť dôraz na ich kvalitu a kritické čítanie.
Jednou z najdiskutovanejších tém webinára boli dopady konsolidácie na ľudí. Otázka znela, či nás povedie k prosperite, alebo naopak k nárastu chudoby. Podľa Košča je prognózovanie mimoriadne zložité, no isté je, že situácia sa zásadne zlepšovať nebude. Rastie riziko chudoby a rozširujú sa rady pracujúcej chudoby. Približne 11 % zamestnancov na Slovensku žije pod hranicou chudoby, pričom problém nemožno zúžiť len na výšku odvodov, ale na celý daňový systém.
Situácia na trhu práce sa začala zhoršovať už v roku 2024, a to vplyvom viacerých faktorov – geopolitickej neistoty, problémov v automobilovom priemysle či celkovej ekonomickej nestability. Počas pandémie výrazne narástol počet neaktívnych osôb, čo sa dnes spája aj s nevydarenými konsolidačnými opatreniami. Vláda navyše sprísnila podmienky poberania podpory v nezamestnanosti, čo má výrazný dopad najmä na najzraniteľnejšie skupiny.
Slovenský trh práce čelí paradoxu – chýba na ňom 80 až 100-tisíc pracovníkov, podľa niektorých odhadov dokonca až 150-tisíc, no regionálne rozdiely sú výrazné. Tam, kde je práca, nie sú ľudia, a tam, kde sú ľudia, nie sú pracovné príležitosti. Nedostatok dostupného bývania znemožňuje pracovnú mobilitu, čo sa najviac dotýka východných regiónov. Veľké rozdiely sú aj v riziku chudoby – v Bratislavskom kraji to je ňou ohrozených len od 8 % ľudí, no v Prešovskom kraji až po 28 %.
Významnou témou bol aj daňový klin, ktorý je na Slovensku jeden z najvyšších v rámci krajín V4, a to najmä v prípade bezdetných pracujúcich. To je jeden z dôvodov, prečo mladí ľudia porovnávajú svoje zárobky so zahraničím a odchádzajú pracovať napríklad do Rakúska. Podľa analytikov je nevyhnutné zamerať sa na rast miezd – mladí ľudia už nechcú byť lacnou pracovnou silou.
Záver webinára patril výzve na systémové zmeny. Slovensko dlhodobo presadzovalo politiku nízkych miezd, čo sa dnes ukazuje ako neudržateľné. Reálne mzdy stagnujú alebo klesajú, najmä vo verejnom sektore, a nezamestnanosť má tendenciu rásť. Ako zaznelo, tam, kde je silné pokrytie kolektívnymi zmluvami, je silná aj ekonomika. Konsolidácia by nemala dopadať výlučne na zamestnancov – práve naopak, je čas hovoriť o spravodlivejšom rozdelení bremena a o potrebe investovať do rozvoja, nie len do spotreby.