Margaret Thatcherová bola a stále je významnou osobnosťou našich dejín, s presahom dedičstva ňou uplatňovaných politík na celom svete, aj na Slovensku. Dokonca bývalé postsocialistické krajiny strednej a východnej Európy aplikovali recepty „thatcherizmu“ ešte vo väčšom rozsahu a do väčšej hĺbky, ako západná Európa. Skvelým materiálom, na základe ktorého sa dozvieme, aké politiky presadzovala v roku 1992 povýšená do šľachtického rádu barónka Thatcherová, je aktuálne vydaná publikácia Thatcherová a thatcherizmus od Erica J. Evansa.
Hoci je táto politička časťou spoločnosti vnímaná pozitívne, predsa len je možné skonštatovať, že originalita jej politík a ich ideologická súdržnosť je viac ako diskutabilná. A o ich dôsledkoch, ktoré sa vonkoncom nedajú označiť ako pozitívne, sa vyjadril napríklad aj Will Hutton: „O koľko lepším miestom by bola Británia, ak by barónka Thatcherová nikdy neexistovala! Politika by bola menej znetvorená, spoločnosť menej nerovná, verejné služby menej zanedbané a konzervatívne médiá menej zúrivé. Británia by bola viac zmierená s Európou, aj sama so sebou. Thatcherová bola veľkňažkou predsudkov, zlomila chrbticu svojej vlastnej strane a rovnako aj princípy Labouristickej strany.“
Zlodejka mlieka
Ako politička začínala na regionálnej úrovni v 50. rokoch minulého storočia a postupne stúpala po straníckom rebríčku Konzervatívnej strany, až sa v roku 1970 stala ministerkou školstva. Ako ministerka školstva sa stala známou aj tým, že zrušila dovtedy úspešný program podávania mlieka deťom do 11 rokov zdarma na školách. V tej dobe si vyslúžila svoju prvú prezývku „Thatcher, Thatcher – milk snatcher“ (Thatcherová, Thatcherová – zlodejka mlieka). Tento krok sa dá považovať za jej prvý pokus pri uplatňovaní neoliberálnych politík založených na monetarizme (ekonomická teória amerického ekonóma Miltona Friedmana) a na rakúskej škole ekonómie (Friedrich Hayek).
V roku 1979, keď Konzervatívna strana vyhrala voľby a Thatcherová sa stala premiérkou, Británia čelila hospodárskemu prepadu zapríčinenému tzv. ropnými šokmi, ktoré spôsobili nielen prepad Británie v hospodárskej výkonnosti, ale aj vysokú infláciu. Neoliberálnou odpoveďou na tieto problémy boli škrty vo vládnych výdavkoch, znižovanie sociálnych dávok, zastavenie podpory krachujúcim podnikom, privatizácia podnikov a stabilizácia cien zvyšovaním úrokov a znižovaním spotreby (zvyšovanie chudoby obyvateľstva).
Tieto politiky boli vysoko nepopulárne. Zároveň sa v krajine zvyšovala nezamestnanosť a konzervatívci by s vysokou pravdepodobnosťou voľby v roku 1983 prehrali. No v roku 1982 využila Thatcherová skutočnosť, že Argentína obsadila malé, v podstate úplne bezvýznamné Britom patriace ostrovy pri Južnej Amerike. Vojna o Falklandy, ktorá bola krátka a z pohľadu Británie úspešná, zdvihla v Británii vlnu nacionalizmu, ktorá pomohla konzervatívcom tieto voľby vyhrať.
Rozbíjačka odborov
Po skončení vojny o Falklandy Thatcherová vyhlásila, že vonkajšieho nepriateľa sa podarilo eliminovať a teraz nastal čas, aby bol eliminovaný vnútorný nepriateľ (takúto rétoriku poznáme aj z krajín bývalého sovietskeho bloku). Za vnútorného nepriateľa považovala Thatcherová odbory.
Hlavnou rozbuškou sa stala správa National Coal Board (NCB) ktorá priniesla konštatovanie, že 75 % baní je neefektívnych a v nasledujúcich troch rokoch bude nutné prepustiť 60 000 baníkov. V konečnom dôsledku ale nešlo ani o samotné zatváranie baní, ani o prepustenie desiatok tisíc baníkov, ale o politické víťazstvo Thatcherovej nad odbormi, ktoré boli v dovtedajšej Británii vplyvnou organizáciou.
V roku 1984 vyhlásili odbory štrajk, ktorý trval celý rok. Vláda takýto dlhý štrajk ustála len s pomocou nákupu veľkej zásoby uhlia zo zahraničia. Problémom tohto postupu však nebola len potreba zefektívnenia baní, ale najmä proces, akým sa vybrala Thatcherovej vláda. Baníkom neponúkla žiadnu alternatívu, poslala ich rovno na úrad práce s tým, že ich uplatnenie predsa vyrieši voľný trh. Toto rozhodnutie doslova uvrhlo celé banícke regióny na severe do chudoby, pretože na zatvorenie baní nedoplatili len samotní baníci, ale celé regionálne ekonomiky. Poskytovatelia služieb a predajcovia tovarov prišli o väčšinu tržieb a zákazníkov.
Po prehratom štrajku bola sila odborov v Británii značne oslabená, odbory sa následne fragmentovali a odborová organizovanosť zásadne poklesla.
Pre tento tvrdý postup je Thatcherová dodnes v Škótsku nielen neobľúbenou, ale až nenávidenou osobou. Po jej smrti sa na margo toho, že hoci ona celý život bojovala o štíhly štát, avšak jej pohreb prebehol na trovy štátu, vyjadril škótsky komik Frankie Boyle: „Za 3 milióny libier, koľko stál Thatcherovej štátny pohreb, sme mohli dať každému v Škótsku lopatu a vykopali by takú hlbokú dieru, že by sme ju podali rovno Satanovi.“
Železná lady
Na základe tvrdých rozhodnutí, ktoré prijala Thatcherovej vláda, dostala vtedajšia britská premiérka prezývku „železná lady“. Avšak politiky, ktoré Thatcherová presadzovala, v konečnom dôsledku neprinášali ovocie, ktoré si ona samotná od nich sľubovala.
Verejné výdavky, ktoré sľubovala znižovať, sa v skutočnosti neznížili, naopak, rástli nielen nominálne, ale rástol aj ich podiel na HDP. Nezamestnanosť stúpla z 5 % na 12 % (z cca 1 milióna v roku 1979 na 3 milióny v roku 1984 a v roku 1990, kedy Thatcherova odišla z postu premiérky, bolo nezamestnaných stále 2 milióny Britov). Aj toto bol jeden z dôvodov vysokých verejných výdavkov, pretože armáde nezamestnaných musel štát vyplácať sociálne dávky, hoci aj tie Thatcherovej vláda významne znížila.
Sľubované zbohatnutie spoločnosti sa zrealizovalo zásadným zvýšením nerovnosti, pričom naviac na tejto zmene zarobili najbohatší a 10 % najchudobnejších dokonca reálne schudobnelo o 18%.
Privatizácia bytového fondu, známa ako právo na kúpu (right to buy,) pomohla vtedajším nájomcom komunálnych bytov síce získať tieto nehnuteľnosti do majetku, problémom však bolo zastavenie výstavby nových komunálnych bytov, čo sa následne pretavilo do krízy bývania, ktorá v Británii pretrváva dodnes. Ceny nehnuteľností zároveň rástli z primerných 20 000 libier za dom v roku 1979 na takmer 60 000 libier v roku 1989. Tento prístup sa po roku 1989 realizoval aj na Slovensku, s porovnateľným výsledkom.
Odbory sa rozdrobili, fragmentovali a oslabovali. Následkom tohto stavu došlo k tomu, že rast miezd sa oddelil od rastu produktivity práce a zásadným spôsobom došlo k zníženiu podielu miezd na HDP.
Privatizácia verejných služieb spôsobila zníženie ich dostupnosti a potrebu zabezpečovať si tieto služby individuálne, čo síce pomáhalo ziskovosti súkromného sektora, na druhej strane však spôsobovalo zvyšovanie nerovnosti a znižovanie sociálnej migrácie. Paradoxom privatizácie verejných služieb bol fakt, že aj napriek ich privatizácii tieto služby aj naďalej štát dotoval, tak ako v minulosti, keď tieto služby boli štátne.
Dane treba znižovať
Thatcherová celú svoju politickú kariéru propagovala ako najlepší zdroj rozvoja ekonomiky znižovanie daní. Problémom reálnych politík, ktoré v daňovej oblasti presadila, bol fakt, že dane znížila najmä vysokopríjmovým a bohatým, zatiaľ čo príspevky na národné poistenie a DPH rástli. V roku 1990 jej odchod z pozície premiérky spôsobil pokus o zavedenie tvz. dane z hlavy, na ktorú sa mali skladať všetci občania, bez ohľadu na to, či vlastnili, alebo nevlastnili nehnuteľnosť.
Podľa autora knihy, ale aj iných publicistov a odborníkov na tzv. thatcherizmus, v Británii zanechala Thatcherová pochmúrne dedičstvo chamtivosti, nenásytnosti a nerovnosti.
Veď tam máte tanky!
Aj napriek faktu, že Thatcherová bola spolu s americkým prezidentom Reaganom vnímaná ako bojovníčka proti komunizmu a Sovietskemu zväzu, tak aj v tomto prípade v realite urobila krok, ktorý je doslova neuveriteľný. V dobe, keď sa schyľovalo k znovuzjednoteniu západného a východného Nemecka, Thatcherová tlačila, spolu s francúzskym prezidentom, na Gorbačova, vtedajšieho prezidenta Sovietskeho zväzu, aby to nedovolil. Keď sa jej Gorbačov opýtal, čo má Sovietsky zväz robiť, keď sa nemecký národ chce spojiť, mu povedala: „Veď tam máte tanky!“
Barónka a Pinočet
V roku 1992, dva roky po odchode z postu premiérky, bola Thatcherová povýšená do doživotného šľachtického stavu (tzv. life peerage) ako barónka (Baroness Thatcher of Kesteven), čím sa stala členkou Snemovne lordov.
V roku 1998 pricestoval na lekársku prehliadku do Británie bývalý čilský diktátor Augusto Pinočet, pričom bol na základe medzinárodného zatykača zatknutý a mal byť súdený za zločiny proti ľudskosti. Thatcherová Pinočeta navštívila v dome, kde bol v domácom väzení. Strávil tam viac ako rok a Thatcherová sa zasadila za jeho prepustenie a ocenila ho za pomoc vo vojne o Falklandy. Margaret Thatcherová zomrela v roku 2013 v hoteli Ritz.
Diskusia TU: https://www.facebook.com/share/v/fSnh2kPdz8HPFatS/
Eric J. Evans: Thatcherova a thatcherizmus. Premedia, 2024