Klientske centrum odborov svojou činnosťou už tretí rok pomáha ľuďom, ktorí majú problémy v zamestnaní, s ktorými si nevedia sami poradiť. Klientske centrum radí v oblasti pra­covného práva, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pracovného prostre­dia a v mnohých ďalších oblastiach, s ktorými sa zamestnanci stretávajú. My vám prinášame pravidelne niekoľko prípadov, v ktorých Klientske centrum odborov poradilo svojim klientom.

Otázka:

Dobrý deň.

Počas čerpania dovolenky mi bolo kolegami oznámené, že sa po novom roku bude v našej firme testovať na COVID 19. Pravdepodobne má ísť o vlastnú iniciatívu firmy. Háčik je v tom, že tomu, kto sa odmietne testovania zúčastniť, neumožnia nastúpiť do práce. Odhadujem, že firma má menej ako 500 zamestnancov. Takže, na základe akého právneho podkladu to vyžadujú?

Odpoveď:

Vo všeobecnosti právny základ pre umožnenie plošného interného testovania u zamestnávateľa existuje (tzn. nie len na ad hoc báze, napr. v prípade objavenia sa príznakov), avšak je potrebné vysporiadať sa s nižšie uvedenými výhradami. Podľa Zákonníka práce je zamestnávateľ – v rozsahu svojej pôsobnosti – povinný sústavne zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci a na ten účel vykonávať potrebné opatrenia, vrátane zabezpečovania prevencie. Zamestnávateľ je povinný zlepšovať úroveň ochrany práce vo všetkých činnostiach a prispôsobovať úroveň ochrany práce meniacim sa skutočnostiam. Obdobne to platí aj v zmysle Zákona o BOZP, kedy je zamestnávateľ povinný uplatňovať všeobecné zásady prevencie pri vykonávaní opatrení, nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Aj v zmysle Zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia je zamestnávateľ povinný zabezpečiť opatrenia, ktoré znížia expozíciu zamestnancov a obyvateľov fyzikálnym, chemickým, biologickým alebo iným faktorom práce a pracovného prostredia na najnižšiu dosiahnuteľnú úroveň. So zavádzaním takéhoto plošného testovania u zamestnávateľa však súvisí otázka primeranosti takéhoto opatrenia zo strany zamestnávateľa, tzn., či s ohľadom na danú situáciu zvolené opatrenie (testovanie) je primerané zdravotnému, resp. bezpečnostnému riziku, ktoré sa ten-ktorý zamestnávateľ snaží znížiť. Je tu totiž na jednej strane právo a zároveň aj povinnosť zamestnávateľa na úseku BOZP a na druhej strane právo zamestnanca na ochranu súkromia.

Otázka teda je, či na základe posúdenia bezpečnostného rizika v súvislosti s COVID 19 je celoplošné testovanie zamestnancov vo firme primeraným opatrením na zaistenie bezpečnosti a zdravia zamestnancov (a iných osôb) na pracovisku, a či nie je skôr primerané použiť iné, menej invazívne nástroje a prostriedky. Na uvedené existujú rôzne právne názory, posúdenie je potrebné spraviť aj z odborného (medicínskeho, epidemiologického) pohľadu. Nejde totiž o výslovne neprimerané opatrenie, a teda je za určitých okolností primerané.

V neposlednom rade je potrebné mať na pamäti, že okrem BOZP súvislostí, týkajúcich  sa nariadenia povinného plošného testovania, je potrebné dôkladne zvážiť aj otázku prípustnosti takéhoto opatrenia z hľadiska ochrany osobných údajov. Keďže pôjde pravdepodobne  o zber a spracúvanie citlivých zdravotných údajov (uvedené by záviselo od nastavenia testovania a spôsobu nakladania s výsledkami), musí zamestnávateľ  posúdenie primeranosti takéhoto spracúvania zvážiť o to dôkladnejšie (najmä so zameraním na určenie správneho právneho základu).

Právne predpisy, o ktoré môže zamestnávateľ oprieť svoj postup teda existujú.

V rámci nového balíka vládnych opatrení sa v poslednom bode píše aj o pravidelnom testovaní zamestnancov vo väčších firmách (nad 500 zamestnancov): „Od 28. decembra 2020 Ministerstvo hospodárstva SR zabezpečí a začne s pravidelným testovaním zamestnancov v podnikoch nad 500 zamestnancov, ktorí by takýmto spôsobom od tohto dátumu mohli začať pracovať vo svojich podnikoch.“

Prihlásiť sa ku odberu noviniek!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *