V spoločnosti sa dlhší čas hovorí o reforme súdnictva na Slovensku. Nedávno sme vám priniesli informácie o zamýšľaných krokoch ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej. Dnes prinášame rozhovor, ktorý poskytne pohľad zainteresovaných subjektov na pripravovanú reformu justície. Konkrétne sme sa rozprávali s podpredsedníčkou okresného súdu v Revúcej, pani doktorkou Miroslavou Kvetkovou.
Aký je Váš názor na zámer ministerstva spravodlivosti prekresliť súdnu mapu Slovenska?
Reforma justície zmenou súdnej mapy z dielne ministerstva rezonuje v odbornej i laickej verejnosti predovšetkým od minulého roka. Voči pôvodnému návrhu zákona bolo podaných vyše 400 pripomienok, čo je dôsledkom toho, že návrh nebol výsledkom širokej diskusie. Mnohé nadväzujúce praktické otázky fungovania súdov ponechávajú návrh otvorený, čo automaticky vyvoláva obavy a nespokojnosť. Aktuálne sú v pripomienkovom konaní štyri nové návrhy zákonov, k zásadným zmenám a zohľadneniu množstva výhrad však nedošlo. Okresný súd Revúca zásadne nesúhlasí so zrušením tohto súdu a s jeho nelogickým spojením s Okresným súdom Rožňava, patriacim dokonca do iného kraja! Navrhovaná reforma tak nekorešponduje s územnosprávnym členením Slovenska.
Je podľa Vás reforma justície vôbec potrebná ? Akým spôsobom by pristupovala k reforme justície Vaša organizácia?
Reforma justície je určite potrebná. Aj keď ministerstvo si od zmeny súdnej mapy sľubuje dosiahnutie významných cieľov, je otázne, či je ich možné týmto spôsobom skutočne dosiahnuť a či by miesto zavedenia takých zásadných zmien nebolo namieste zlepšenie toho fungujúceho. Veď zavedenie špecializácie sudcov a zlepšenie kvality ich rozhodovania možno dosiahnuť aj inak. Ak má mať slovenská justícia vyššiu kvalitu, musia v nej pracovať zanietení, čestní, skúsení a vzdelaní ľudia – a to na akejkoľvek pozícii, ktorí budú mať vytvorené kvalitné pracovné podmienky.
Akým spôsobom by pristupovala k reforme justície Vaša organizácia?
Napomôcť by mohlo, okrem lepšieho ohodnotenia zamestnancov a vybavenia súdov, i zlepšenie vzdelávania, riadenia súdov, výber a práca s ľuďmi, skutočne kvalitná elektronizácia súdnictva a množstvo ďalších vecí. Je nutné zdôrazniť, že navrhovaná reforma bude mať zásadný vplyv na život ľudí v regiónoch – dochádzanie ľudí za súdmi, zmeny v mieste výkonu práce mnohých zamestnancov, systém práce polície, prokuratúry či úradov práce, sociálnych vecí a rodiny a podobne. Ak majú v snahe o dosiahnutie určitých cieľov byť zrušené niektoré súdy, malo by sa starostlivo zvážiť, aký to bude mať v danom regióne dosah. Iný bude určite vo vyspelom regióne s dobrou infraštruktúrou a iný v upadajúcom okrese so zlou dostupnosťou.
Aký vplyv bude mať zrušenie súdu konkrétne v okrese Revúca?
V súčasnosti patrí okres Revúca medzi najhoršie z hľadiska infraštruktúry a dostupnosti okolitých okresných miest, a to nielen pre hornatú krajinnú oblasť, v ktorej sa tento okres nachádza, ale aj z hľadiska vysokej miery nezamestnanosti. Práve nepriaznivá finančná situácia nie zanedbateľného množstva obyvateľov v tomto okrese, najmä z marginalizovaných a zo sociálne slabších skupín, ktorí tvoria väčšinu účastníkov súdnych konaní, stavia jeho obyvateľov do výrazne znevýhodnenej pozície oproti obyvateľom iných okresov. Ide o vážne skutočnosti, ktorými sa treba zaoberať.
Ministerstvo spravodlivosti tvrdí, že súčasná súdna sieť neposkytuje dostatočný priestor, aby boli vyťažovaní traja špecializovaní sudcovia, pričom na malých súdoch sa sudca musí venovať rôznym agendám.
Špecializácia sudcov je určite správnym krokom k zlepšeniu kvality ich rozhodovania. Je pravda, že na malých súdoch nie je možné mať troch špecializovaných sudcov na trestnú, občianskoprávnu, obchodnú a poručenskú agendu. Bola by však potrebná hlbšia analýza, či práve na týchto súdoch je táto špecializácia nevyhnutná, a to až do takej miery, že majú byť kvôli tomu rušené súdy. Malé súdy by mohli fungovať na určitých hybridných modeloch s nie úplnou, ale so značnou špecializáciou. Napriek tomu, že pracovné zaradenie sudcov Okresného súdu Revúca nie je úzko špecializované, Okresný súd Revúca dosahuje dlhodobo veľmi dobré výsledky a ako jeden z mála súdov, podľa pravidelne aktualizovaných štatistík analytickým centrom, pracuje z najnižšími zostatkami v počte nevybavených i reštančných vecí v celoslovenskom meradle. Okresný súd Revúca si svojimi výsledkami svoju opodstatnenosť obhajuje. Všetkým sudcom Okresného súdu Revúca pri výkone súdnictva vyhovuje rozsah a pomer prideľovania agend so zabezpečením náhodného výberu sudcu pri troch sudcoch v každej agende, pričom takúto špecializáciu ani jeden sudca nenamieta.
Ministerstvo si sľubuje od novej súdnej mapy najmä to, že bude primeraná dostupnosť súdu pre tie najchudobnejšie skupiny obyvateľstva. Zároveň však tvrdí, že fyzická blízkosť súdu v čase čoraz väčšej elektronizácie je pre dostupnosť kvalitného rozhodnutia dôležitejšia ako fyzická blízkosť súdu. Nejedná sa, najmä v kontexte Vášho regiónu, z Vášho pohľadu o protirečivé argumenty?
S uvedenými tvrdeniami nemožno súhlasiť. V prípade presadenia navrhovaných zmien by okres Revúca patril pod Okresný súd Rožňava. Obyvatelia okresu Revúca budú musieť dochádzať na súd nielen do 47 kilometrov vzdialeného mesta Rožňava, ale aj pre nedostatočné dopravné spojenie (bez vlakového spojenia s okresným mestom Revúca) viackrát prestupovať, prípadne aj niekoľko desiatok minút čakať na autobusový prípoj, a to aj v zimných mesiacoch, neraz aj spolu s maloletými deťmi, a to všetko za predpokladu, že na cestovné budú mať finančné prostriedky. Elektronizácia súdnej agendy v súčasnosti určite nie je takého rozsahu a kvality, že by odôvodňovala takéto zmeny, že by ľudia nepociťovali dosahy reformy.
Nemenej dôležitým argumentom ministerstva spravodlivosti je aj to, že dôjde k efektívnosti vynakladania prostriedkov. Stotožňujete sa s takýmto tvrdením?
Navrhovaný menší počet súdov a aj budov, postupne aj sudcov a administratívy, z hľadiska efektívnosti postupne nepochybne povedie k úspore prostriedkov štátu na súdnictvo, ale nezaobíde sa bez ujmy na právach občanov, najmä v dôsledku zhoršenia dostupnosti občanov k spravodlivosti. Navrhovaná reforma dostatočne nerieši, aký bude mať skutočný finančný dosah. Neberie do úvahy sprievodné javy ako zvýšené náklady, vynaložené úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny na cesty na vzdialenejšie súdy, sťaženie podmienok v rámci trestného konania – eskorty a cesty orgánov činných v trestnom konaní do vzdialenejších miest a podobne.
Prejdime k samotnej komunikácii zo strany ministerstva so súdmi. Aké sú Vaše skúsenosti? Cítili ste sa dostatočne súčasťou daných diskusií? Boli akceptované niektoré z vašich pripomienok?
V tejto súvislosti je nutné konštatovať, že komunikácia zo strany ministerstva so súdmi nie je dostatočná. Vo fáze príprav reformy nemali súdy možnosť zasiahnuť do tohto procesu, reforma bola pripravená úzkym okruhom osôb bez väčšieho zapojenia zástupcov prvostupňových a odvolacích súdov. Následne bola reforma predstavená bez možnosti kvalitnej diskusie. Prvá komunikácia ministerstva so súdmi bola prostredníctvom videokonferencie, kde bol prezentovaný postoj ministerstva, súdy mali možnosť pre technické problémy len poslať otázky, čím kvalitná diskusia bola znemožnená. Ministerka spravodlivosti tiež navštívila krajské súdy, na stretnutí sa mohli zúčastniť i sudcovia prvostupňových súdov. Pre krátkosť času bolo položených len niekoľko otázok, resp. uvedených výhrad, ministerka sudcom nedala presvedčivé odpovede.
Nachádzame sa aktuálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Niekoľko súdov podalo hromadné pripomienky a ministerstvo sa s nimi muselo vysporiadať v rámci rozporového konania. Ako pristúpilo ministerstvo k tomuto kroku z Vášho pohľadu?
Novo predložené návrhy zákonov, ktorými sa má súdna mapa meniť, boli súdom predstavené až na konci pripomienkového konania k nim, a ani vtedy nebol súdom vytvorený dostatočný časový priestor na riešenie ich námietok. Navyše, v tomto štádiu sú už súdy postavené pred “hotovú vec“ s tým, že ministerstvo už koncept reformy meniť nebude. Rozporové konanie k zásadným pripomienkam súdov bolo zvolané pre všetky pripomienkujúce súdy naraz, preto možno mať opäť obavy, či bude vytvorený priestor na skutočné riešenie pripomienok a či nepôjde len o formálny krok na splnenie zákonnej požiadavky toto rozporové konanie uskutočniť.
Dôvera obyvateľov v súdnictvo je na Slovensku – v porovnaní s ostatnými krajinami -dlhodobo na nízkej úrovni. Aké vidíte dôvody takejto nízkej dôvery občanov v justíciu?
Súdne rozhodnutia zasahujú často do citlivých oblastí ľudského života – rodina, zamestnanie, finančná situácia, osobná sloboda, a tak i správne a spravodlivé rozhodnutia súdov často spôsobujú nespokojnosť. To v spojení so znižovaním rešpektu k autoritám vo všeobecnosti znižuje dôveru v justíciu. Nedôvera justícii je tiež úzko spojená s nedôverou v štátne inštitúcie, pričom pre mnohých ľudí je justícia niečo neznáme, často do nej zahŕňajú políciu a prokuratúru a ich pochybenia stotožňujú so zlyhaním súdov. Určite veľký vplyv majú i médiá, ktoré často neinformujú vyvážene, skôr hľadajú senzácie. Pokiaľ ľudia v médiách vnímajú len negatíva, skôr si vytvoria o justícii negatívny obraz. K nízkej dôvere napokon prispieva i nízky záujem o veci verejné a kladenie relevantných otázok.
Aké boli pripomienky, predložené zo strany Okresného súdu v Revúcej ministerstvu k predchádzajúcemu návrhu súdnej mapy?
Okresný súd upozorňoval na to, že aj napriek fluktuácií zamestnancov z dôvodov, ako sú materská dovolenka, rodičovská dovolenka či presuny na súdy vyššieho stupňa, vykazuje dotknutý súd efektívnosť aj pri veľkej miere pridelenej súdnej agendy. Ministerstvo spravodlivosti im protiargumentovalo, že súdna agenda, aj zložitejšia, vo všeobecnosti kontinuálne klesá, a to už od roku 2013. Zároveň ministerstvo zopakovalo svoj všeobecne známy ideový zámer o troch špecializovaných sudcoch. Rovnako vo všeobecnosti spomenulo prechodné obdobie, na ktoré bude zamestnancom súdov poskytnutý finančný príspevok na dochádzanie za prácou ako kompenzácia dopadov reformy. Čo však bude po danom prechodnom období, nebolo vôbec bližšie špecifikované.
Ďalšou pripomienkou zo strany súdu bolo to, že sudcom vyhovuje doterajší spôsob práce. Aj napriek tomu, že nie sú špecializovaní, majú podľa tvrdenia súdu dobré výsledky, čo sa prejavuje na počte nevybavených prípadov alebo prípadov, ktoré neboli vybavené v zákonnej lehote. Ministerstvo odpovedalo, že pokles počtu nevybavených vecí a vecí, vybavených po lehote, je najmä dôsledkom dlhodobo klesajúcej súdnej agendy, ktorý dal priestor súdom vysporiadať sa s nevybavenou agendou. Zároveň skonštatovalo, že pri klesajúcom nápade vecí na súdy v ostatnom období a podmienke špecializácie v hlavných súdnych agendách sa potrebe zväčšovať obvody súdov nedá vyhnúť.
Poslednou pripomienkou súdu bolo to, že ministerstvo argumentuje pretrhnutím korupčných väzieb ako jedným z cieľov reformy. Súd sa bránil, že o žiadnom takomto korupčnom správaní na ich súde nemá vedomosť. Ministerstvo odpovedalo, že pretrhnutie korupčných väzieb je len sekundárnym cieľom, ktorý sa dá predpokladať pri zväčšení súdnych obvodov. Primárnym cieľom je, podľa ministerstva, zabezpečiť efektívne a kvalitné súdy a pretrhnutie korupčných väzieb sa tak javí ako pozitívny sprievodný efekt reformy. Na záver ministerstvo uviedlo, že citlivo vníma všetky pripomienky a v prípade, že budú „v prospech súdnej mapy ako celku“, budú zapracované do návrhu po ukončení medzirezortného pripomienkového konania.
Zdroj: https://web.ac-mssr.sk/wp-content/uploads/2020/sudna_mapa/listy/Otázky%20-%20OS%20Revúca.pdf
