Konsolidácia verejných financií je v súčasnej makroekonomickej situácii nepochybne nevyhnutná a skutočnosť, že sa zamestnávateľské zväzy aktívne zapájajú do tejto diskusie, možno hodnotiť ako prejav zodpovednosti voči verejnému záujmu. O to dôležitejšie však je, aby návrhy opatrení reflektovali nielen fiškálnu udržateľnosť, ale aj sociálne dopady navrhovaných krokov. Konsolidácia totiž nemôže byť redukovaná len na hľadanie úspor – vyžaduje vyvážený prístup, ktorý zohľadní aj dlhodobé efekty.
V aktuálnych návrhoch zamestnávateľov na konsolidáciu verejných financií sa objavili aj viaceré mimoriadne problematické opatrenia. Napríklad, zrušenie jedného zo štátnych sviatkov alebo ukončenie, resp. redukovanie programu bezplatných školských obedov. Zdanlivo racionálne úvahy, ktoré dobre vyzerajú v excelovských tabuľkách, však ignorujú širšie sociálne a ekonomické dôsledky. Možno by stačilo, keby zamestnávatelia svoje opatrenia najprv prekonzultovali aj so zástupcami zamestnancov, tak ako im bolo navrhnuté po rokovaní tripartity.
Zrušenie sviatku
Z pohľadu tabuliek môže zrušenie sviatku znamenať „viac odpracovaných hodín“, čo sa interpretuje ako vyššia produktivita. Realita je však iná. Slováci už dnes patria medzi najviac pracujúcich v EÚ – podľa najnovších údajov pracujú v priemere viac hodín týždenne ako ich kolegovia v západnej Európe.
Napriek tomu zaostávame v produktivite práce. Viaceré výskumy navyše ukazujú, že nadmerné pracovné zaťaženie vedie k znižovaniu efektivity, zvýšenej chorobnosti a nižšej spokojnosti zamestnancov. Skutočné zvyšovanie produktivity si vyžaduje investície do inovácií, vzdelávania a zlepšenia pracovných podmienok – nie represívne zásahy do času na oddych a regeneráciu.
Podľa výskumov, slovenskí zamestnanci nielen, že nadpriemerne dlho pracujú, ale slovenské pracovné prostredie je suverénne najhoršie v EÚ. Preto je akákoľvek požiadavka na to, aby pracovali ešte viac kontraproduktívna a v konečnom dôsledku by takéto opatrenia poškodzovali aj samotných zamestnávateľov.
Dotované obedy pre deti
Zrušenie, respektíve redukovanie bezplatných školských obedov je ďalším návrhom, ktorý ignoruje dlhodobé prínosy v prospech krátkodobých úspor. Výskumy ukazujú, že plošné školské obedy pozitívne ovplyvňujú zdravotný stav detí, ich schopnosť sústrediť sa a zlepšujú aj ich školské výsledky.
PAQresearch: Obědy zdarma mají prokazatelné výsledky. Ukazujeme, jak systém nastavit v Česku
Centrum vzdelávacích analýz: Školský týždeň: Plošné obedy zadarmo môžu zlepšiť zdravie aj vzdelávacie výsledky detí
V chudobnejších regiónoch a vylúčených lokalitách Slovenska ide pritom často o jediný teplý a výživný obed, ktorý dieťa počas dňa dostane. Ukončenie, alebo redukcia tohto programu môže prehĺbiť sociálne rozdiely a z dlhodobého hľadiska negatívne ovplyvniť zamestnanosť aj produktivitu budúcich generácií. Dokonca aj UNICEF odporúča (alebo TU) investície do školského stravovania ako efektívne sociálne opatrenie, ktoré je zárukou vyššej zamestnanosti a produktivity v budúcnosti. Medzinárodné výskumy dokazujú, že tieto plošné opatrenia nepomáhajú len chudobným, ale všetkým deťom a tým aj celej spoločnosti a ekonomike.
Nehľadajme nízko visiace ovocie
Návrhy zamestnávateľov, ako zrušiť štátny sviatok a bezplatné obedy ukazujú nebezpečnú tendenciu riešiť rozpočtové problémy jednoduchými opatreniami na úkor iných. Šetrenie by sa nemalo začínať tam, kde ide o elementárne potreby a dôstojnosť. Skutočná konsolidácia verejných financií si vyžaduje systémové riešenia, spravodlivosť a hlavne strategické opatrenia s hodnotením dopadov na budúce generácie – nie symbolické škrty, ktoré podkopávajú sociálny kapitál krajiny.
Foto: Flickr