Klientske centrum odborov svojou činnosťou už tretí rok pomáha ľuďom, ktorí majú problémy v zamestnaní, s ktorými si nevedia sami poradiť. Klientske centrum radí v oblasti pracovného práva, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pracovného prostredia a v mnohých ďalších oblastiach, s ktorými sa zamestnanci stretávajú. My vám prinášame pravidelne niekoľko prípadov, v ktorých Klientske centrum odborov poradilo svojim klientom.
Otázka:
Dobrý deň.
Rád by som sa Vás opýtal na Vaše skúsenosti s najčastejšími a najzákernejšími praktikami zamestnávateľov vo vzťahu k zamestnancom počas prípravy štrajku a samotného štrajku. Som zástupca zamestnancov pre BOZP, momentálne ideme do sporu so zamestnávateľom a potrebujeme ľudí pripraviť na všetko, t.j. aj na zastrašovanie. Môžete uviesť všetky možné príklady zastrašovania, s ktorými máte skúsenosti, ako napr.: Ak budete štrajkovať, prídeme o zákazníka, a tým aj o prácu a pod. Ďakujem za odpoveď.
Odpoveď:
Vážený pán,
v prvom rade je potrebné zdôrazniť, že z článku 10 základných zásad, ktoré sú upravené v Zákonníku práce vyplýva, že zamestnanci majú právo – v prípade rozporu svojich záujmov so záujmami zamestnávateľa – na štrajk. Je všeobecnou notorietou (všeobecne známou skutočnosťou), že zamestnancovi sa nesmie brániť zúčastniť sa na štrajku na jednej strane, na strane druhej sa nesmie donucovať k účasti na štrajku. Samozrejme, aplikačná prax je omnoho pestrejšia a v niektorých prípadoch je správanie zamestnávateľov takpovediac na hrane, resp. v rozpore so zákonom, prípadne má neetické prejavy. Samozrejme, že to zamestnávateľ realizuje pod heslom „účel svätí prostriedky“, pretože každý zamestnávateľ by mal mať záujem zabrániť štrajku, pretože prerušená a zastavená výroba generuje hospodárske škody. Štrajk je vo svojej podstate prostriedok ultima racio, tzn. krajný prostriedok riešenia konfliktu medzi zamestnancami a zamestnávateľom, ktorý má zamestnávateľa opätovne donútiť zasadnúť za rokovací stôl a akceptovať požiadavky zamestnancov, za ktoré štrajkujú.
Možno povedať, že v prípade realizácie samotného štrajku u zamestnávateľa, ide o takú malú revolúciu a revolúcie nebývajú upravené zákonom.
Z tohto dôvodu sa využívajú zo strany zamestnávateľov rôzne praktiky, ktoré majú za cieľ zastrašiť zamestnancov a ovplyvniť ich rozhodovanie takým spôsobom, aby sa do štrajku, pokiaľ možno, vôbec ani nezapojili, čím oslabujú vyjednávaciu pozíciu zamestnancov a odborovej organizácie, ktorá zamestnancov zastupuje. Uvedené má mať za následok, aby štrajk bol neúspešný, a to tým, že sa do neho nezapojí potrebné množstvo zamestnancov, čím zamestnávateľovi nevzniknú žiadne hospodárske škody, resp. ak tak, len nepatrné, čo bude s veľkou pravdepodobnosťou viesť k neúspechu presadenia požiadaviek zamestnancov.
Bohužiaľ, medzi bežné praktiky, ako mariť štrajk, ktoré sú súčasne nezákonným a v mnohých prípadoch aj diskriminačným konaním zamestnávateľa voči zamestnancom, patrí napr.:
- a) vyhrážanie sa skončeniami pracovných pomerov pre tých zamestnancov, ktorí sa zapoja do štrajku (napr. z organizačných dôvodov).
- b) neospravedlnenou neprítomnosťou za dobu účasti na štrajku,
- c) nevyplatenie odmien pre tých, ktorí sa zapoja do štrajku, resp. mimoriadne odmenenie tých zamestnancov, ktorí sa k štrajku nepridajú,
- d) individuálne dohadovanie pracovných a mzdových podmienok so zamestnancom s cieľom odradiť ho od účasti na štrajku,
- e) zastrašovanie zamestnancov v podobe vyčíslovania, o koľko prídu na mzde, keď sa zapoja do štrajku, s cieľom odradiť ich od účasti na štrajku, čo môže ovplyvniť rozhodovanie zamestnancov, a to najmä tých, ktorí sú zadlžení, bez finančnej rezervy a kde aj malý pokles v ich príjme môže ovplyvniť ich schopnosť splácať ich záväzky,
- f) zastrašovanie zamestnancov, že v dôsledku štrajku zamestnávateľ skrachuje, bude prepúšťať, príde o zákazníka atď.
- g) nahrádzanie štrajkujúcich zamestnancov nadčasovou prácou zamestnancov, ktorí sa do štrajku nezapojili (tzv. štrajkokazmi), resp. agentúrnymi zamestnancami, resp. zamestnancami iného zamestnávateľa alebo úplne novými zamestnancami,
- h) zastrašovanie zamestnancov, že ich účasť na štrajku je nezákonným konaním a budú platiť škody, ktoré vznikli ich účasťou na štrajku,
- k) dezinformáciami typu, že štrajk, ktorý vyhlásila napr. odborová organizácia v procese kolektívneho vyjednávania, je nezákonný.
Prihlásiť sa ku odberu noviniek!
Ilustračná fotografia Rosemary Ketchum od Pexels