Slovensko sa vo výške mzdy neprepadáva preto, že by ekonomika stagnovala. Naopak – výkon hospodárstva a produktivita práce dlhodobo rastú. Problém je inde: rast ekonomiky na Slovensku sa nedostatočne premieta do rastu miezd. Ide o dlhodobý jav, ktorý formuje slovenský pracovný trh už roky. Kým firmy zvyšujú produkciu a efektivitu, zamestnanci nedostávajú porovnateľný podiel z výsledkov svojej práce.
Jedným z kľúčových nástrojov, ktorý môže tento trend zmeniť, je minimálna mzda. Jej výška určuje základnú hodnotu práce, pod ktorú nesmie odmeňovanie klesnúť. Nejde len o ochranu zamestnancov pred mzdami pod úrovňou dôstojného života. Minimálna mzda v sebe nesie aj ďalšie funkcie: pomáha vyrovnávať regionálne rozdiely, bráni sociálnemu dumpingu a zabezpečuje férové konkurenčné podmienky medzi firmami.
Zvyšovanie minimálnej mzdy sa zároveň prenáša aj do mzdového odmeňovania náročnejších pracovných pozícií. Minimálne mzdové nároky určujú základné pravidlá pre spravodlivé odmeňovanie ľudí v porovnateľných pracovných situáciách – bez ohľadu na vek, pohlavie, zamestnávateľa, región či pracovnú pozíciu.
Hoci minimálnu mzdu v skutočnosti zarába len malá časť slovenských zamestnancov, jej význam siaha oveľa ďalej. Prostredníctvom príplatkov ovplyvňuje platy veľkej skupiny pracovníkov v ekonomike, najmä v sektoroch, ktoré nesú najväčšiu časť neštandardnej práce. Útoky na príplatky preto oslabujú funkciu minimálnej mzdy a bránia tomu, aby naplno plnila svoju úlohu.
Rozdiel medzi Slovenskom a krajinami západnej Európy však nespočíva len v úrovni minimálnej mzdy. Najväčšia priepasť je v sile kolektívnych vyjednávaní. Tam, kde sa mzdy vyjednávajú sektorovo a kde kolektívne zmluvy pokrývajú vysoký podiel zamestnancov, sú mzdy dlhodobo vyššie a rastú rýchlejšie. Slovensko patrí medzi krajiny s najnižším pokrytím kolektívnym vyjednávaním v Európskej únii. Tento deficit udržiava platy nízko najmä v službách, maloobchode, cestovnom ruchu či sociálnej starostlivosti.
Dáta pritom jasne ukazujú, že zamestnanci pokrytí kolektívnymi zmluvami zarábajú v priemere o dvadsať percent viac než tí, ktorí kolektívnu zmluvu nemajú. Je to dôkaz, že silné odbory a sektorové vyjednávanie predstavujú funkčný a efektívny mechanizmus pre rast miezd.
Slovensko má objektívne dobré predpoklady na to, aby sa jeho mzdy posúvali vyššie. Produktivita práce je relatívne vysoká. Problém je však v slabom prerozdelení jej výsledkov smerom k zamestnancom. Firmy navyše dlhodobo investujú málo do zvyšovania kvalifikácie a zručností svojich pracovníkov, čo brzdí prechod krajiny k odvetviam s vyššou pridanou hodnotou.
Rovnako vážne sú nízke a stagnujúce investície do výskumu a vývoja. Bez nich zostáva ekonomika v modeli založenom na lacnej výrobe, čo obmedzuje rast produktivity, miezd a schopnosť krajiny prilákať moderné technologické aktivity. Slovensko dlhodobo funguje v tzv. pasci stredných inovácií – medzi lacnou montážou a skutočne inovatívnou ekonomikou.
Časť slovenských firiem dnes žiada vyššiu podporu pre výskum a vývoj, čo je pozitívny signál. Ak sa tieto investície stanú realitou, môžu postupne priniesť aj rast miezd. Doteraz však mnohé firmy budovali svoju konkurencieschopnosť najmä na nízkych mzdách, nie na inováciách.
Ak chceme, aby slovenské mzdy rástli rýchlejšie a aby sa zamestnanci dostali k spravodlivému podielu na výsledkoch práce, potrebujeme dva zásadné kroky: férovo nastavenú minimálnu mzdu, ktorá plní svoje funkcie, a silnejšie kolektívne vyjednávanie, ktoré dokáže vyjednať spravodlivé mzdy naprieč sektormi. Len tak sa môže Slovensko vymaniť z pasce nízkych miezd a posunúť sa smerom k ekonomike s vyššou pridanou hodnotou.