Európska komisia varuje pred rastúcim nesúladom medzi rastom produktivity a miezd. Najviac ohrozené sú priemyselné regióny strednej Európy – Slovensko, Česko, Rumunsko a Slovinsko.
Európsky trh práce sa po krízach posledných rokov ukazuje ako odolný. Nezamestnanosť zostáva nízka a zamestnanosť sa udržala na historicky vysokých úrovniach. Napriek tomu však Európska komisia vo svojej novej výročnej správe o vývoji miezd a trhu práce upozorňuje na spomaľovanie rastu, zmeny v štruktúre zamestnanosti a rastúce regionálne rozdiely.
Priemyselné regióny pod tlakom reštrukturalizácie
Najviac ohrozené sú priemyselné regióny, vrátane Slovenska, Česka, Nemecka, Rumunska a Slovinska, kde sa koncentrujú odvetvia s vysokou produktivitou, no súčasne s rastúcim tlakom na reštrukturalizáciu.
Automobilový, farmaceutický a technologický priemysel prechádzajú zásadnou transformáciou pod vplyvom digitalizácie, elektromobility, environmentálnych požiadaviek a presunu výroby. Podľa Komisie v týchto sektoroch v rokoch 2023–2024 bolo oznámených najviac hromadných prepúšťaní v celej EÚ – spolu viac než 100-tisíc plánovaných zrušených pracovných miest.
Slovensko, ktoré patrí medzi krajiny s najvyšším podielom zamestnancov v priemysle (takmer 28 %), je preto obzvlášť zraniteľné. Rast produktivity síce pokračuje, nové investície sú však čoraz kapitálovo intenzívnejšie, čo znamená menej pracovných miest na jednotku produkcie.
Mzdy stále nenasledujú produktivitu
Správa Európskej komisie potvrdzuje, že v mnohých krajinách rast produktivity nevedie k primeranému rastu miezd. Dôvody sú systémové:
- pokles odborovej organizovanosti,
- oslabenie kolektívneho vyjednávania,
- presun ziskov z práce na kapitál,
- a pretrvávajúca orientácia podnikov na nízkonákladovú konkurencieschopnosť namiesto inovácií.
Kým v západnej Európe rastú mzdy pomalšie ako inflácia, v strednej a východnej Európe sa síce zvyšujú rýchlejšie, no z nízkej úrovne. Európska komisia upozorňuje, že rozdiel medzi rastom produktivity a miezd zostáva výrazný, čo znamená, že zamestnanci zlepšenia výkonnosti ekonomiky stále nepociťujú vo svojich peňaženkách a na životnej úrovni.
Reálne mzdy rastú, ale pomaly – Slovensko zaostáva
Po prudkom poklese reálnych miezd v rokoch 2021–2023 sa situácia začala zlepšovať: v roku 2024 rástli reálne mzdy v EÚ v priemere o 2,7 %. Napriek tomu sa v Nemecku, Francúzsku, Taliansku, Fínsku a Česku ešte nedostali na úroveň pred pandémiou.
Na Slovensku bol rast reálnych miezd v roku 2024 podľa údajov Eurostatu a Národnej banky mierne nad priemerom EÚ (okolo 3 %), no po predchádzajúcich dvoch rokoch strmého poklesu zostáva reálna mzda stále o približne 2–3 % nižšia než v roku 2019.
Mzdový rast sa navyše sústreďuje najmä do IT, energetiky a verejnej správy, zatiaľ čo výrobný sektor a služby zaostávajú.
V krajinách V4 a Rumunsku sa teda situácia vyvíja podobne: reálne mzdy rastú, no z nižšej bázy a pomalšie, než by zodpovedalo rastu produktivity. Slovinsko je v regióne výnimkou – vďaka vyššiemu pokrytiu kolektívnym vyjednávaním sa mu podarilo udržať reálne mzdy nad úrovňou spred pandémie.
Odbory a kolektívne vyjednávanie opäť v centre pozornosti
Komisia v správe zdôrazňuje, že bez posilnenia kolektívneho vyjednávania mzdy nikdy nedokážu udržať krok s produktivitou. Zároveň pripomína, že implementácia Smernice o primeraných minimálnych mzdách má ísť ruka v ruke s podporou odborov a sociálneho dialógu.
Cieľom EÚ je dosiahnuť, aby aspoň 80 % zamestnancov bolo pokrytých kolektívnymi zmluvami. Pre Slovensko či Českú republiku, kde je tento podiel približne polovičný, to znamená zásadnú výzvu.
„Ak majú pracovníci profitovať z rastu produktivity, musia mať aj reálnu vyjednávaciu silu,“ uvádza sa v správe. Odbory preto zohrávajú kľúčovú úlohu nielen pri vyjednávaní miezd, ale aj pri smerovaní hospodárskej transformácie.
Od lacnej práce k inováciám a kvalitným pracovným miestam
Európska komisia zdôrazňuje potrebu postupne opustiť stratégiu založenú na nízkych mzdách a presunúť ťažisko rastu na inovácie, kvalitné pracovné miesta a férovú konkurenciu založenú na pridaných hodnotách. Kľúčovú úlohu pritom zohrávajú investície do výskumu, digitalizácie a rozvoja zručností pracovníkov.
Programy ako Union of Skills či pripravovaná Cesta ku kvalitným pracovným miestam (Quality Jobs Roadmap) majú podporiť prechod pracovníkov medzi odvetviami a zabezpečiť, aby z technologických zmien profitovali aj zamestnanci, nielen kapitál.
Správa Labour Market and Wage Developments in Europe 2025 jasne ukazuje, že Európa potrebuje spravodlivejšie prepojenie medzi rastom produktivity a miezd.
Pre Slovensko a susedné krajiny to znamená dve úlohy:
- investovať do inovácií, zručností a technologickej modernizácie,
- posilniť úlohu odborov a kolektívneho vyjednávania, aby z rastu profitovali aj pracovníci, nielen akcionári.