Prezidentské voľby v Čile potvrdili, že krajina je značne rozdelená. Do druhého kola postúpila ľavicová kandidátka Jeannette Jara (26,8 %) a krajne pravicový politik José Antonio Kast (23,9%). Podľa tamojších analytikov aj odborárov Čile vstupuje do rozhodujúcej fázy zápasu o svoj sociálny model, bezpečnostnú politiku aj demokratický charakter štátu.
Volebná mapa ukazuje jasnú polarizáciu. Mestské a priemyselné regióny volili skôr Jaraovú a vidiecke a migráciou postihnuté regióny skôr Kasta. Kým Jaraová oslovovala voličov sociálnou agendou, Kast v predvolebnej kampani presadzoval naratív o kriminalite a migrácii.
Komunistka
Jeannette Jaraová bola v minulosti ministerkou práce v Boricovej vláde. Kandiduje za Komunistickú stranu Čile a presadzuje sociálne reformy: dôchodkovú reformu, posilnenie verejných služieb, ochranu pracujúcich. Vo svojej kampani sa dištancuje od Boricovej vlády, čím sa snaží osloviť aj centristických voličov, ktorí v prvom kole podporili stredopravých kandidátov. Podporuje ju aj časť odborov, najmä vo verejnom sektore.
A prečo sa dištancuje od vlády, ktorej bola súčasťou? Podľa miestnych expertov preto, že Boric je jednak nepopulárny a koalícia Jeannette Jaraovej je širšia ako vládne strany. Musí osloviť nerozhodných centristov, ktorých od Borica odradilo váhanie pri reformách, ale aj pravicových voličov, ktorí si neželajú Kastovo autoritárstvo.
Čilská komunistická strana (Partido Comunista de Chile), ktorej členkou je, patrí medzi najstaršie komunistické strany v Latinskej Amerike, no v posledných desaťročiach sa profiluje skôr ako demokratická socialistická a pluralitná ľavicová strana, než ako revolučná organizácia. Hoci si zachováva historické symboly a rétoriku, dlhodobo pôsobí v rámci demokratických inštitúcií, je súčasťou koaličných vlád a akceptuje parlamentnú politiku. Jej politika dnes stojí najmä na sociálnych reformách, pracovných právach a rovnosti, nie na revolučnej zmene systému.
Ultrakonzervatívec
José Antonio Kast je líder Republikánskej strany. Jadro jeho programu tvorí bezpečnostná agenda. Presadzuje výstavbu väzníc, tvrdé potláčanie kriminality, radikálne sprísnenie migrácie, deportácie a kontrolu hraníc. Kvôli svojmu nenávistnému jazyku je dlhodobo spájaný s extrémizmom a autoritárstvom.
Pochádza z rodiny, ktorá má preukázateľné väzby na nacistický režim aj Pinochetovskú diktatúru. Jeho otec bol v Nemecku člen NSDAP a brat Miguel počas Pinochetovho režimu zastával post ministra práce a neskôr sa stal šéfom centrálnej banky.
V roku 2018 sa Kast zaplietol do škandálu – na verejnosť sa dostala fotografia, na ktorej pózuje s podporovateľom, ktorý má na sebe tričko s nápisom Pinochet’s Helicopter Tours‘, odkazujúce na vyhadzovanie politických väzňov z helikoptér počas Pinochetovej diktatúry.
Kastova Republikánska strana (Partido Republicano) je pevne zakotvená v medzinárodnej sieti krajne pravicových subjektov, s ktorými zdieľa agendu tvrdej bezpečnostnej politiky, antiimigračného populizmu a odporu voči „kultúrnemu liberalizmu“. Kast dlhodobo udržiava kontakty s osobnosťami ako Jair Bolsonaro, predstaviteľmi španielskeho Voxu či konzervatívnymi združeniami v USA, čo mu poskytuje ideologické aj komunikačné zázemie. Tieto väzby posilňujú jeho profil ako súčasti globálnej infraštruktúry ultrakonzervatívnej pravice, ktorá sa navzájom podporuje v kampaniach aj mediálnych stratégiách.
Čo možno čakať v druhom kole?
Oficiálne môže čilský prezident druhýkrát kandidovať až po prestávke, takže aj keby Boric kandidovať chcel, tak Ústava mu to nedovoľuje. No aj v prípade, že by mohol, jeho kandidatúra by bola otázna, najmä s ohľadom na jeho nízku popularitu, najmä kvôli tomu, že nedokázal presadiť sľubované reformy.
Podľa čilských expertov by jednoduchý súčet hlasov pravice naznačoval Kastovo víťazstvo. Situácia je však omnoho zložitejšia. Veľká časť voličov v prvom kole podporila centristické a pravicové osobnosti, to však neznamená automatickú podporu ultrapravice. Práve Jeannette Jaraová môže osloviť týchto voličov, ktorí nedôverujú ultrapravici nostalgicky spomínajúcej na Pinochetovú diktatúru. José Antonio Kast totiž vyhlásil: „Ak by bol Pinochet nažive, volil by mňa.“
Voľby v Čile sú však ovplyvňované viacerými faktormi. Účasť vo voľbách je povinná (prvýkrát od roku 2012), dokonca aj pre legálnych migrantov, čo paradoxne môže posilniť ultrapravicu – hoci Kast má výraznú protimigračnú rétoriku, podľa čilských sociológov sú najmä venezuelskí utečenci jeho voličmi, keďže do ich volebných preferencií sa prelieva ich vlastná skúsenosť z Venezuely.
Nelegálni utečenci z Venezuely, ktorí nemôžu voliť, sa zase na druhej strane obávajú Kastovho víťazstva a mnohí z nich dnes húfne utekajú do okolitých krajín.
Ďalším významným faktorom, ktorý môže ovplyvniť druhé kolo prezidentských volieb je to, že čilské masmédiá ovládané finančnými skupinami presadili agendu strachu, kde 90 % hlavných správ tvorí kriminalita a migrácia. Pričom „verejnoprávne médiá“ sa správajú rovnako ako súkromné, pretože sú financované z rovnakých zdrojov – reklamy financovanej tými istým finančnými skupinami. V dôsledku toho prakticky všetci kandidáti museli reagovať na bezpečnostnú a migračnú tému, čím Kast oproti Jeannette Jara, ktorá sa snaží komunikovať najmä sociálnu situáciu obyvateľstva, získava veľkú výhodu.
Pohľad odborov: nerovná váha a slabý vplyv
Chilské odbory sú momentálne veľmi rozštiepené. Hoci relatívne jednotné odbory združujúce verejných zamestnancov podporujú ľavicovú kandidátku, tak silne fragmentované odbory pôsobiace v súkromnom sektore často deklarujú svoj nepolitický postoj – čo nakoniec výrazne pomáha pravicovému kandidátovi, pretože táto zdanlivá neutralita oslabuje kritické myslenie pracujúcich.
Výsledkom je, že čilské odbory ako celok už prakticky nemajú vplyv na volebné preferencie väčšiny pracujúcich – ich hlas je skôr morálny než mobilizačný.
„V konečnom dôsledku to bude súboj medzi strachom a nádejou. A ani jedna z týchto síl zatiaľ nevyhráva presvedčivo.“
Gonzálo Durán Sanhueza, Čilská univerzita
Čile sa nachádza v bode, kde sa rozhoduje, či bude pokračovať v sociálnych reformách, či bude chrániť práva pracujúcich, migrantov a odborov, alebo či sa prikloní k tvrdej pravicovej politike, ktorá stavia bezpečnosť nad občianske slobody a oslabuje demokraciu.