Fiktívny živnostník pracuje ako klasický zamestnanec. Dodržiava pracovný čas, chodí denne do práce, ale s tým rozdielom, že nemá zamestnanecký pomer. Počet fiktívnych živnostníkov za posledných 11 rokov narástol o takmer 27 %. Koncom minulého roka to v analytickej správe uviedol Národný kontrolný úrad. Minister práce chce zmeny.
Stavebníctvo, sociálne služby či IT segment. V týchto oblastiach sa najčastejšie objavujú fiktívne živnosti. Podľa štatistických údajov u nás za takýchto podmienok pracuje 110-tisíc živnostníkov, z celkového počtu 380-tisíc živností. Problém je v tom, že živnostníci odvádzajú z celkovej ceny práce oveľa nižšie odvody. V budúcnosti im hrozia nízke starobné dôchodky, ktoré bude musieť štát dorovnávať na úroveň minimálnych dôchodkov.
Kontrolóri NKÚ odporučili politikom uvažovať o zrovnoprávnení daňovo-odvodového zaťaženia. Súčasný systém je totiž nastavený v neprospech pracovných pomerov.
„Podnikatelia, ktorí najímajú na riadnu prácu „neštandardne“ zazmluvnených živnostníkov namiesto zamestnancov, sú nielen vo výhode oproti tým, ktorí striktne dodržujú Zákonník práce, ale svojím konaním ohrozujú životnú úroveň dnešných fiktívnych živnostníkov v ich dôchodkovom veku, ale taktiež znižujú ich práva z hľadiska pracovného i sociálneho zabezpečenia,“ uviedol v októbri minulého roka predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.
- Živnostník odvedie z celkovej ceny práce 6-násobne nižšie daňovo-odvodové platby za prvý rok živnosti a 2,3-násobne nižšie platby za ďalšie roky živnosti.
- Slovensko má najviac vyslaných živnostníkov do zahraničia.
- 78 % živnostníkov platí Sociálnej poisťovni minimálne odvody.
Rozsah zmien zatiaľ nepoznáme
Minister práce chce fiktívnym živnostníkom klepnúť po prstoch. Alebo skôr ich chlebodarcom. Nie však zmenou v daňovo-odvodovom zaťažení. Podľa doterajších informácií chce posilniť právomoci inšpektorátom práce pri kontrole a určiť jasnejšie kritériá pre živnostníkov. Kontúry návrhu zatiaľ nepoznáme.
„Ak inšpektorát práce zistí, že na danom pracovnom mieste nemá pracovať živnostník, ale človek v riadnom zamestnaneckom pomere, tak vtedy to budeme považovať za nelegálne zamestnávanie so všetkými sankciami,“ povedal Erik Tomáš. Šéf rezortu chce zmeny presadiť ešte v tomto roku.
Debatu o problematike fiktívnych živností pripúšťa aj šéf Slovenského živnostenského zväzu. „Ale musíme povedať dôvod, prečo to tak je. Ten dôvod je jednoznačne na strane vysokých daňových a odvodových zaťažení na Slovensku,“ uviedol Ján Palenčár. Diskusia musí byť podľa neho komplexná so zreteľom na fakt, že zaťaženie živnostníkov je jedno z najvyšších v rámci Európskej únie.
Vyšší plat nemusí stáť za to
Podľa údajov Sociálnej poisťovne každoročne rastie podiel živnostníkov platiacich odvody z minimálneho vymeriavacieho základu. Od roku 2017 narástol zo 72 % na viac ako 81 % v 2021. Takéto odvody sa približujú k odvodom zamestnanca s minimálnou mzdou, príjem živnostníkov je ale v reálnych číslach vyšší.
Pracovníci si často neuvedomia svoje nevýhodné postavenie a jeho rozsiahlejšie negatívne dopady. Okrem nižšieho dôchodku je to aj nižšie ošetrovné, materské, či nemocenské.
„Síce majú iluzórne vyššie príjmy oproti výkonu závislej práce, majú však nižšiu ochranu práce a zdravia. Nemajú nárok na benefity v podobe maximálneho rozsahu pracovného času. S tým súvisí aj skutočnosť, že vykonávajú prácu aj v neštandardných pracovných časoch a vykonávajú aj nadčasovú prácu, ktoré nemusia byť zohľadnené vo výslednej platbe, pokiaľ si ich na začiatku nedohodnú. Nemajú nárok na dovolenku, hradenie stravného, návštevu lekára, ochranné prostriedky a podobne,“ vysvetlila hovorkyňa Konfederácie odborových zväzov Martina Nemethová.
Odborári tiež súhlasia s posilnením právomocí inšpektorátov práce či so zmenou odvodovej politiky.
„K prípadnej regulácií živnostníkov však treba pristupovať citlivo, aby sa neobmedzila sloboda tohto povolania a možnosť slobodne si organizovať pracovný čas,“ doplnila Martina Nemethová.
Karty mieša platformová ekonomika
Odborári upozorňujú, že zvýšiť podiel falošných alebo nútených živností ešte môže rozvoj zdieľanej a platformovej ekonomiky.
„V týchto prípadoch je ťažko rozlíšiť, či pracovník platformy vykonáva prácu, ktorá má charakter zamestnania alebo živnosti. K riešeniu by mohla prispieť Smernica o zlepšení pracovných podmienok v oblasti práce pre platformy, či viaceré súdne rozhodnutia v členských krajinách, ktoré viedli k úpravám národných legislatív tak, že sa pracovníkom pre platformy uznáva štatút zamestnanca,“ upozornila hovorkyňa KOZ SR.
Začiatkom marca nastal zlomový moment pre milióny ľudí pracujúcich cez digitálne platformy v rámci Európskej únie. Členské štáty schválili smernicu o práci cez platformy. Táto smernica prináša základné pracovnoprávne ochrany ako minimálnu mzdu, náhradu za stratu príjmu v prípade choroby a ďalšie dôležité opatrenia.
V ďalšom kroku ešte musí smernicu implemenovať slovenská vláda, čím zabezpečí, že pracovníci budú mať dôstojnejšie podmienky a ochranu.
Zdroj: NKÚ, Teraz.sk
ja sa živím tri roky a vlastne pracujem ako zamestnanec vo firme a všetko čo si napísal je pravda že my ako živnostníci nemáme práva na všetko čo majú ľudia čo robia vo firmách na tpp. práva. Tu by som sa len chcel spýtať, aké je pokrytecké, že my, ktorí pracujeme a platíme za naše odtoky, trpíme, keď samotné firmy fungujú podľa toho systému! Firmám platíme, lebo sa o nás vôbec nemusia starať a to len my nemáme platenú ročnú dovolenku, keď ideme na nemocenskú, zaplatia nám nejakú biedu, kde ani nemáme. liek, a vraj zarobíme viac, čo vôbec nie je pravda, zarobíme rovnako, ale štát sa do toho zapletie ruku vo vrecku a zvyšok nemusí doplatiť zamestnávateľ! A výška miezd vyplácaných vo fabrikách na tpp je sprosto nízka, kto vyžije z 850 či 900 eur mesačne? A potom začnú fabriky privážať robotníkov z Indie a Pakistanu, ktorým sa to tiež veľmi páči a nezostanú dlho, ale cesta pod nohami, takže o Nemecku to viem určite z príkladu jednej fabriky, ktorá je súčasťou koncernového reťazca Volkswagen, robil som tam dva roky a to je pravda, a keď robotníci protestujú za výplatu, zvýšia výplatu o 50 eur a rozdelia si to na dva roky! A ľudia ani netušia, kto pre nich vo fabrike pracuje! Pozdravujem a prajem vsetko dobre