Čo bude s gastrolístkami

Čo bude s gastrolístkami

Vláda SR na svojom rokovaní schválila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“). Schválený návrh bude predložený na rokovanie do Národnej rady SR.

Návrhom zákona sa upravuje možnosť zamestnanca vybrať si medzi stravovacími poukážkami a finančným príspevkom na stravovanie.

Súčasná právna úprava

Súčasná právna úprava stanovuje povinnosť zamestnávateľa zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Od prvého znenia Zákonníka práce až po súčasnosť je táto povinnosť najlepšie splnená prostredníctvom prevádzkovania vlastnej jedálne zamestnávateľom alebo zabezpečením inej jedálne, kde sa zamestnanec môže najesť v priebehu pracovnej zmeny. Postupom času sa závodné stravovanie stávalo – najmä pre zamestnávateľov – menej atraktívne a vo väčšej miere sa začalo využívať zabezpečenie stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, čiže prostredníctvom stravovacej poukážky, tzv. gastrolístka (neskôr stravovacími kartami, tzv. gastrokartami).

Potreba zmeny príspevku stravovania

Z formy, akou sa vypláca stravné, sa stal národný problém, ktorý treba nevyhnutne vyriešiť aj v čase koronakrízy. Keďže odborná diskusia a analýza – tak ako pri všetkom – absentuje a uznesenie vlády trvá na urýchlenej úprave možnosti zamestnanca vybrať si medzi stravovacími poukážkami a finančným príspevkom, do parlamentu smeruje novela zákona.

V súčasnej kríze, ktorú vyvolali opatrenia proti pandémii nového koronavírusu a ktorá výrazne zasahuje sektor reštauračných služieb, je otázne, aký vplyv bude mať zmena stravovacích poukážok na finančnú hotovosť práve na toto odvetvie. Podstatou stravných poukážok totiž nie je, či sú to len bezvýznamné papieriky, ktoré môžu byť nahradené finančným príspevkom, ale to, že sú viazané na účel, a tým je stravovanie. Podpora gastrosektora prostredníctvom stravovacích lístkov pritom prebehla médiami už začiatkom roka, keď sa „blúznilo“ o ich vydávaní pre dôchodcov (Okolo Matovičových obedov pre seniorov je zmätok).

Čo môže spôsobiť nahradenie stravovacích poukážok finančným príspevkom

Obavy zo zmeny spôsobu úhrady nie sú len o oslabení postavenia emitentov stravovacích poukážok. Odbory poukazujú len na dosahy z pohľadu zamestnancov, a tie môžu, samozrejme, aj nemusia byť s odstupom času významné.

  1. Výber finančného príspevku spôsobí, že sa tento stane súčasťou čistej mzdy. Zamestnanec prestane byť motivovaný minúť príspevok, v tomto prípade už peniaze, len na jeden účel – stravovanie, keďže ich môže minúť na čokoľvek. Odbory nepopierajú právo minúť zarobené finančné prostriedky podľa ľubovôle; problém je, že príspevok na stravovanie nie je mzdou, a ak má splniť svoj účel, musí byť použitý na jeden účel, a tým je stravovanie. Spojenie príspevku s čistou mzdou spôsobí, že sa nebude dať vyhodnotiť použitie finančných prostriedkov na stravovanie. To potvrdzuje mylné zmýšľanie a spájanie gastrolístkov s tým, že sú finančnou hotovosťou „navyše k výplate a peniaze môžem minúť na to, na čo ja chcem“.
  2. Započítanie stravovacieho príspevku do čistej mzdy vytvorí teda mylnú predstavu o navýšení čistej mzdy zamestnanca. Zamestnanec môže nadobudnúť pocit, že za odpracovanú prácu zrazu dostáva vyššiu mzdu, čo teoreticky môže zneužiť aj zamestnávateľ v argumentácii pri vyjednávaní výšky mzdy.
  3. Zníženie motivácie využitia príspevku len na stravovanie môže mať negatívne dôsledky aj na reštauračné služby a pokles predaja služieb, najmä obedov – denného menu. Túto obavu prezentovali aj zástupcovia gastropriemyslu, pričom je dôvodná obava, že sa stravné bude v ešte nižšej miere používať v prevádzkach verejného stravovania a, naopak, zvýši  sa ich použitie v bežnom maloobchode. To bude mať za následok zníženie tržieb týchto prevádzok s negatívnym dosahom na zamestnanosť v odvetví.
  4. Aj keď odbory nepochybujú o tom, že „keď je zamestnanec hladný, tak sa naje“ a nepotrebuje k tomu žiadny papierik, zavedením finančnej hotovosti sa predsa len môže znížiť kvalita poskytovanej stravy. Závodné stravovanie je najúčinnejším prostriedkom zabezpečenia pravidelnej stravy a akákoľvek náhrada môže znížiť kvalitu stravovania zamestnancov, najmä u tých nízkopríjmových, ktorí budú cielene hľadať, ako čo najviac ušetriť práve na strave. Finančný príspevok to ešte len prehĺbi, keďže sa dá použiť na akékoľvek tovary alebo služby. Neposkytnutím závodného stravovania až prechodom na finančný príspevok sa zamestnávatelia zbavujú povinnosti zabezpečiť stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti v zmysle zákona.

Vyriešme skutočné problémy stravovacích poukážok

  • Otázka stravovania zamestnancov sa zužuje len na otázku, či na ich výrobe a distribúcii niekto zarába. Tak ako každý biznis plán, aj tento je postavený na zárobku pre toho, kto stravovacie poukážky vyrába, vydáva a spracováva: zadarmo to robiť nebude. Ak sú tieto zárobky neadekvátne, tak je namieste ich regulovať a znižovať. Považovať „zdobrovoľnenie“ gastrolístkov za výhru nad štátom garantovaným biznisom je v zásade krátkozraké. Na Slovensku je niekoľko poskytovateľov stravných lístkov a je prirodzené, že biznis plán nemajú založený na nulových ziskoch. Keďže do podnikania zasahuje štát povinnosťou používať stravné lístky a hrozí monopolné či kartelové postavenie ich poskytovateľov, tak štát môže a musí regulovať mieru odplaty za tieto služby alebo iným spôsobom zvyšovať súťaž na trhu. A to by malo byť cieľom. Očakávať, že poklesnú ceny v reštauráciách zdecimovaných koronakrízou je už na hranici utópie. Zato motivovať ľudí míňať financie v reštauráciách akýmkoľvek spôsobom by bolo pre odvetvie reštauračných služieb určite prínosnejšie.
  • Stravovacie poukážky sa v súčasnosti využívajú aj na nákup tovaru v maloobchode, čiže v potravinách, pričom sa často míňajú aj na nepotravinový tovar. Obmedzenie ich použitia len na potraviny je v súčasnej digitálnej ére možné a zvýšená miera elektronizácie by k tomu len prispela, keďže by bola možná presná evidencia tržieb aj použitia. Opätovne by sa vo vyššej miere napĺňal cieľ vyplácania stravného zamestnancom, ktorým je zabezpečenie ich stravovania.

Autori:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *