Kolektívne vyjednávanie patrí bezpochyby k najúčinnejším nástrojom, prostredníctvom ktorého si zamestnanci môžu zlepšovať svoje pracovné podmienky. Potvrdzuje to aj aktuálny prípad z Nemecka, kde viac ako 120 vedcov vyzvalo vyjednávačov CDU/CSU a SPD, aby v koaličnej zmluve posilnili autonómiu kolektívneho vyjednávania a dohodli sa na konkrétnych právnych úpravách väčšieho pokrytia kolektívnym vyjednávaním.
Výskumníci, väčšinou profesori ekonómie, sociálnych vied a práva, tvrdia, že vysoká úroveň pokrytia kolektívnymi zmluvami prispieva k eliminácii nízkych miezd, chudoby a sociálnej nerovnosti. To má nielen pozitívne účinky na ekonomiku ako celok, ale podľa analýzy signatárov aj posilňuje demokraciu, pretože nerovné spoločnosti sa vyznačujú politickou polarizáciou. Súvislosť medzi zlými pracovnými podmienkami a odcudzením od demokratických inštitúcií bola preukázaná aj v rôznych iných štúdiách.
Zmluvné strany kolektívnych zmlúv by zároveň najlepšie mohli zohľadniť rôznorodé charakteristiky rôznych sektorov a „pružne reagovať na ekonomické a sociálne zmeny na rovnakom základe, aby si zabezpečili pracovné miesta“, uvádza sa vo výzve. Medzinárodný výskum, najmä výskum OECD, ukazuje, „že v krajinách s koordinovanými mzdovými systémami a vysokou úrovňou pokrytia kolektívnym vyjednávaním ide vysoká rovnosť príjmov ruka v ruke s porovnateľne vysokou mierou zamestnanosti a nízkou nezamestnanosťou,“ zdôrazňujú odborníci. Okrem toho by lepšie odmeňovanie podľa kolektívnych zmlúv mohlo poskytnúť dôležité stimuly pre zvyšovanie kvalifikácie pracovníkov. Zvýšenie pokrytia kolektívnym vyjednávaním je preto „nielen sociálne žiaduce, ale aj ekonomicky realizovateľné a rozumné“.
Nízka príjmová nerovnosť vďaka kolektívnym zmluvám
Výzvu doposiaľ podpísalo 124 vedcov z viacerých nemeckých univerzít. Iniciovala ju interdisciplinárna výskumná skupina Posilnenie pokrytia kolektívneho vyjednávania, ktorú podporuje odborárska Nadácia Hansa Böcklera.
Vedci vo svojej výzve pripomínajú, že až do polovice 90. rokov sa Nemecko v medzinárodnom porovnaní vyznačovalo nízkou príjmovou nerovnosťou. Najdôležitejším dôvodom bola vysoká úroveň pokrytia kolektívnym vyjednávaním. Okolo 85 percent všetkých zamestnancov bolo odmeňovaných podľa kolektívnej zmluvy, ktorú dojednali odbory a zamestnávateľské zväzy. V súčasnosti sa však kolektívne zmluvy týkajú len 49 percent všetkých zamestnancov.
Dôsledky sú podľa analýzy vážne: „Prísľub príslušnosti k strednej triede vďaka tvrdej práci a dobrému vzdelaniu už v mnohých prípadoch neplatí.“ Sektor s nízkymi mzdami v Nemecku je pomerne veľký. Stredne príjmové skupiny sa zmenšili. Podľa nedávnych štúdií Inštitútu ekonomických a sociálnych vied (WSI) Nadácie Hansa Böcklera zarábajú zamestnanci bez kolektívnej zmluvy v priemere o takmer desať percent menej ako porovnateľní zamestnanci s kolektívnou zmluvou – i keď aj oni musia týždenne pracovať takmer o hodinu dlhšie. Rozdiely v odmeňovaní s kolektívnymi zmluvami a bez nich sú obzvlášť veľké v malých podnikoch, medzi ženami, migrantmi a medzi čiastočne kvalifikovanými a nekvalifikovanými pracovníkmi. To tiež nepriamo prispieva k nedostatku zručností: „V neistom príjmovom prostredí sa menej investuje do vzdelávania, takže je nedostatok kvalifikovaných pracovníkov,“ varujú odborníci.
Minimálna mzda, ktorá bola zavedená pred desiatimi rokmi, zabraňuje dumpingovým mzdám na nižších úrovniach a pomohla trochu obmedziť sektor nízkych miezd. Ako spodná mzdová hranica však nedokáže zabezpečiť stredný príjem. Iba kolektívne zmluvy s ich diferencovanými mzdovými skupinami zabezpečujú primerané odmeňovanie rôznych kvalifikácií, pracovných požiadaviek a funkcií. Zabezpečujú tiež, aby sa vysoké pracovné zaťaženie, ako napríklad práca na zmeny, nočná práca alebo práca počas sviatkov, kompenzovalo peniazmi alebo voľnom.
Šesť nástrojov na opätovné posilnenie autonómie kolektívneho vyjednávania
Podľa analýzy sú strany kolektívneho vyjednávania schopné vyjednať dobré pracovné podmienky pre hlavné oblasti hospodárstva. Ich moc formovať trh práce však už nepresahuje do oblastí bez kolektívnych zmlúv. Na obnovenie sociálnej rovnováhy je potrebná politická podpora. Odborníci z medzinárodného výskumu v oblasti práce vyvodzujú niekoľko nástrojov, ktoré možno použiť na zastavenie klesajúceho trendu rozsahu kolektívneho vyjednávania a opätovné posilnenie autonómie kolektívneho vyjednávania. Niektoré z týchto nástrojov sa už používajú v iných krajinách EÚ. Signatári výzvy preto „vyzývajú politické strany budúcej vládnej koalície, aby do koaličnej zmluvy zahrnuli nasledujúce opatrenia“:
- Uľahčenie vyhlásenia o všeobecnej uplatniteľnosti (AVE)
Vyhlásenie o všeobecnej uplatniteľnosti by zabezpečilo, aby všetky podniky museli dodržiavať rovnaké minimálne normy v rámci kolektívnych zmlúv a aby sa konkurencia neuskutočňovala na úkor zamestnancov. S cieľom uľahčiť AVE by v budúcnosti malo opäť stačiť, aby o AVE požiadala len jedna strana kolektívnej zmluvy. Zároveň by sa AVE mala zamietnuť len vtedy, ak je za ňu väčšina členov výboru pre kolektívne vyjednávanie.
- Zavedenie federálneho zákona o kolektívnom vyjednávaní
Po vzore mnohých spolkových krajín by sa malo vyžadovať dodržiavanie kolektívneho vyjednávania aj pri zadávaní zákaziek na federálnej úrovni, aby dodávatelia a koncesionári museli pri práci pre verejný sektor dodržiavať príslušné kolektívne zmluvy v mieste výkonu práce. Na posilnenie tohto postoja by Nemecko malo ratifikovať Dohovor ILO č. 94 „o pracovných doložkách v zmluvách uzatváraných verejnými orgánmi“.
- Kolektívne zmluvy ako kritérium hospodárskej podpory
Verejné financovanie, hospodárska pomoc a dotácie by sa mali udeľovať len podnikom, ktoré dodržiavajú kolektívne zmluvy nad určitú úroveň financovania. Vo všetkých programoch verejného financovania by sa vo všeobecnosti mali uprednostňovať podniky, ktoré dodržiavajú kolektívne zmluvy.
- Sťaženie možnosti vyhnúť sa kolektívnemu vyjednávaniu
Spoločnosti často využívajú odčlenenia a rozdelenia spoločností, aby sa zbavili pokrytia kolektívnym vyjednávaním. Existujúce skrátenie pokrytia kolektívnym vyjednávaním v prípade reštrukturalizácie by sa malo odstrániť a následný účinok kolektívnych zmlúv by sa mal vo všeobecnosti posilniť.
- Posilnenie zamestnaneckých rád a odborových organizácií
Prítomnosť zamestnaneckých rád a odborových organizácií v podniku je vo všeobecnosti dôležitým predpokladom na presadzovanie a spoľahlivé uplatňovanie kolektívnej zmluvy. Z tohto dôvodu by sa mali rozšíriť (predovšetkým digitálne) prístupové práva odborových organizácií k zamestnancom a opatrenia brániace zamestnaneckým radám by sa mali prísnejšie postihovať. Okrem toho by sa mali posilniť stimuly na vstup do odborov tým, že sa umožní úplný odpočet členských príspevkov z daní a v kolektívnych zmluvách sa dohodnú účinné ustanovenia o výhodách pre členov.
- Posilnenie zamestnávateľských združení ako zmluvných strán kolektívnych zmlúv
Výskumníci analyzujú, že zavedením členstva bez kolektívneho vyjednávania (členstvo OT) zamestnávateľské zväzy čoraz viac oslabujú svoju pôvodnú funkciu strany kolektívnych zmlúv. To je v rozpore so skutočnou zákonnou úlohou združení prispievať k stabilnému systému kolektívneho vyjednávania. Možnosť členstva OT v organizáciách zamestnávateľov by sa mala zrušiť.