Národná rada Slovenskej republiky schválila novelu Zákonníka práce. Aj napriek naliehaniu Konfederácie odborových zväzov SR na prezidentku Slovenskej republiky, aby zákon nepodpísala, prezidentka Zuzana Čaputová svojim podpisom zákon odobrila. Od 1. marca 2021 platí Zákonník práce v novej forme. Naša redakcia postupne prináša sériu článkov, v ktorých KOZ SR vyjadruje svoj postoj k jednotlivým novinkám, ich aplikácii v praxi a s tým spojenými rizikami pre zamestnancov. Viaceré z nich boli pritom súčasťou balíka pripomienok, ktoré KOZ SR k predmetnej novele Zákonníka práce poslala- bohužiaľ, zväčša bez ich akceptácie zo strany predkladateľa, Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. V čase uverejnenia tohto článku už Milan Krajniak nie je ministrom práce sociálnych vecí a rodiny. Bohužiaľ, Krajniakova práca na pozícii ministra negatívne ovplyvní životy najzraniteľnejších na ďalšie roky. Potrvá dlho, kým sa škody, ním spôsobené, podarí napraviť. Ak vôbec.
V dnešnom príspevku sa venujeme výpovednému dôvodu – vek 65 rokov.
KOZ SR nesúhlasila s novelizovaným ustanovením Zákonníka práce, ktoré zavádza nový výpovedný dôvod dovŕšenia veku 65 rokov a veku, určeného na nárok na starobný dôchodok. V odôvodnení k pozmeňovaciemu návrhu je uvedené „Podľa čl. 6 smernice Rady 2000/78/ES“, ktorá stanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní. Členské štáty môžu stanoviť, že rozdiely v zaobchádzaní z dôvodu veku nie sú diskrimináciou, ak v kontexte vnútroštátnych právnych predpisov sú objektívne a primerane odôvodnené oprávneným cieľom, vrátane zákonnej politiky zamestnanosti, trhu práce a cieľov odbornej prípravy, a ak prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa sú primerané a nevyhnutné.
Už v predchádzajúcom znení Zákonník práce umožňuje výpoveď z dôvodu neuspokojivých pracovných výsledkov, porušovania pracovnej disciplíny, nespĺňania ustanovených predpokladov, nespĺňania požiadaviek alebo z dôvodu nadbytočnosti. V danom prípade preto možno dedukovať, že zamestnanec si riadne plní všetky svoje pracovné povinnosti, neporušuje pracovnú disciplínu, je zdravotne a odborne spôsobilý na výkon práce, spĺňa všetky predpoklady a požiadavky a zároveň zamestnávateľ má záujem na zachovaní pracovného miesta. Jediným dôvodom pre výpoveď je dosiahnutie veku, pričom dosiahnutie veku nevylučuje riadne plnenie si pracovných povinností. Účelom je obmena pracovného kolektívu, nahradenie starších zamestnancov mladšími. Takýto dôvod KOZ SR nepovažuje za objektívny, primeraný a nevyhnutný – tak, ako sa to snažil prezentovať predkladateľ návrhu.
KOZ SR tiež poukazuje na Dohovor MOP č. 111 z roku 1958 o diskriminácii v zamestnaní a povolaní. Podľa čl. 1, písm. b) diskrimináciou je aj akékoľvek iné rozlišovanie, vylučovanie alebo dávanie prednosti, ktoré má za následok znemožnenie alebo porušenie rovnosti príležitostí alebo zaobchádzania v zamestnaní alebo povolaní, ktoré môže určiť zúčastnený členský štát po prerokovaní s reprezentatívnymi organizáciami zamestnávateľov a pracovníkov, pokiaľ také organizácie existujú, a s inými príslušnými orgánmi. Diskriminácia z hľadiska veku je súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky. V zmysle čl. 5 ods. 2 dohovoru „Každý členský štát môže po prerokovaní s reprezentatívnymi organizáciami zamestnávateľov a pracovníkov, pokiaľ také organizácie existujú, ustanoviť, že sa nebudú pokladať za diskrimináciu iné osobitné opatrenia, ktoré prihliadajú na osobitné potreby osôb, ktoré sú z dôvodov ako pohlavie, vek, invalidita, povinnosti voči rodine alebo sociálny alebo kultúrny status všeobecne považované za osoby vyžadujúce osobitnú ochranu alebo podporu.“ Toto však vnímame ako tzv. pozitívnu diskrimináciu, kedy sa pre osoby, vyžadujúce osobitnú ochranu, prijme priaznivejšia úprava.
Schválené znenie, zavádzajúce nový výpovedný dôvod, preto považuje KOZ SR za rozporné s čl. 36, ods. 1, písm. b) Ústavy Slovenskej republiky, ktorá garantuje ochranu zamestnancov proti svojvoľnému prepusteniu zo zamestnania a diskriminácii v zamestnaní, v rozpore s čl. 1 a §13 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, v rozpore so zákonom č. 365/2004 Z. z. (antidiskriminačný zákon), v rozpore s čl. 6 smernice Rady 2000/78/ES, ktorá stanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, ako aj v rozpore s dohovorom MOP č. 111 z roku 1958 o diskriminácii v zamestnaní a povolaní.
Prihlásiť sa ku odberu noviniek!