V rámci témy minimálnej mzdy považujeme za dôležité pripomenúť a zdôrazniť niekoľko súvislostí.
Keď bol v roku 2020 legislatívnymi zásahmi vtedajšieho ministra práce Krajniaka zmenený nielen zákonný automat na určenie minimálnej mzdy, ale boli deformované aj stupne náročnosti práce a minimálnej mzdy upravené v Zákonníku práce a mzdové zvýhodnenia, odbory vyjadrili svoj nesúhlas nielen na mnohých protestných zhromaždeniach po celom Slovensku, ale aj v rámci medzirezortného pripomienkového konania a všade tam, kde to bolo v čase vrcholiacej pandémie Covid 19 možné. Nasledovalo podanie na Ústavný súd SR a Generálnu prokuratúru o hrubom porušení zákona o minimálnej mzde a zákona o tvorbe právnych predpisov. S našimi podnetmi a námietkami sme sa obrátili na prezidentku SR, na medzinárodné odborové organizácie, aj na Medzinárodnú organizáciu práce.
Preto chystané zmeny ministerstva práce, aby sa minimálna mzda automaticky stanovila ako 60% priemernej mzdy (a vrátila sa tak do podoby pred Krajniakovou legislatívnou zmenou), pokiaľ sa sociálni partneri nedohodnú inak, vnímame nielen ako snahu o zlepšenie mzdových podmienok zamestnancov, ale aj ako potrebnú legislatívnu úpravu súvisiacu s implementáciou smernice EÚ o primeraných minimálnych mzdách.
Z implementácie tejto smernice vyplynú v blízkej budúcnosti viaceré výzvy v oblasti odmeňovania a kolektívneho vyjednávania. Preto sme v tomto kontexte dôrazne požadovali prehodnotenie spomínaného automatu pri výpočte minimálnej mzdy a jeho návrat k 60% podielu minimálnej mzdy na priemernej mzde. V súčasnosti platné nastavenie výpočtu minimálnej mzdy (automat na hodnote 57%) podľa nás nezabezpečuje dosiahnutie odporúčaných podielov v rámci referenčných hodnôt v európskej smernici, ktorými sú porovnanie minimálnej mzdy voči priemernej mzde a mediánu v rámci jedného roka.
Podľa smernice budeme musieť naše pokrytie kolektívnymi zmluvami zo súčasných 25% zdvihnúť na 80%, čo je viac ako na trojnásobok. Pre nás bude dôležité vypracovanie a pravidelné vyhodnocovanie tzv. akčného plánu, v rámci ktorého budú musieť byť zadefinované nástroje na posilnenie kolektívneho vyjednávania s cieľom, aby minimálne 80% zamestnancov bolo pokrytých kolektívnymi zmluvami. Súčasťou plánu teda musí byť identifikácia a nástroje odstraňovania legislatívnych alebo inštitucionálnych bariér pri kolektívnom vyjednávaní, ako aj pri zakladaní a pôsobení odborových organizácií, ktoré jediné, reprezentujúce zamestnancov, majú právo kolektívne vyjednávať a uzatvárať kolektívne zmluvy so zamestnávateľom.
Konzultácie na úrovni ministerstva práce a sociálnych partnerov začali už v minulom roku a my sa ich aktívne zúčastňujeme.
Avšak mzdy neporastú aj bez vyššej angažovanosti zamestnancov. Organizovanosť v odboroch je predpokladom kolektívneho vyjednávania, a to je predpokladom vyjednať si lepšie pracovné podmienky a ohodnotenie priamo tam, kde zamestnanec pracuje.
Ako vnímame zmeny vo výpočte minimálnej mzdy, sa môžete dozvedieť aj v relácii AKTUÁLNE :24.
https://www.rtvs.sk/embed/archive/20110/443155#99