Klientske centrum odborov svojou činnosťou už tretí rok pomáha ľuďom, ktorí majú problémy v zamestnaní, s ktorými si nevedia sami poradiť. Klientske centrum radí v oblasti pracovného práva, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pracovného prostredia a v mnohých ďalších oblastiach, s ktorými sa zamestnanci stretávajú. My vám prinášame pravidelne niekoľko prípadov, v ktorých Klientske centrum odborov poradilo svojim klientom.
Otázka:
Dobrý deň,
pracujem ako operátorka vo firme v štvorzmennej prevádzke na dobu neurčitú. V januári tohto roku som podala výpoveď a moja výpovedná lehota je dva mesiace. Lenže medzitým sa mi podarilo nájsť vynikajúcu pracovnú príležitosť, kde vyžadujú môj nástup do práce ihneď. Nerada by som prišla o túto príležitosť a preto by som chcela vedieť, ako môžem ukončiť môj pracovný pomer okamžite. Je to ešte vôbec možné, keďže som už podala výpoveď? Musím dodržať celú výpovednú lehotu? Dá sa to vyriešiť aj inou cestou?
Ďakujem vopred za odpoveď.
Odpoveď:
Podľa § 62 ods. 8 Zákonníka práce sa zamestnávateľ môže so zamestnancom v pracovnej zmluve dohodnúť, že ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku zamestnanca a dĺžky výpovednej doby; ak sa takto dohodol zamestnanec so zamestnávateľom v pracovnej zmluve. Dohoda o tejto peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná.
Skontroluje si teda znenie Vašej pracovnej zmluvy, či tam predmetné ustanovenie máte dohodnuté. Ak nie, zamestnávateľ nemá nárok od vás žiadať peňažnú náhradu. Ak áno, tak vám zamestnávateľ môže pri zúčtovaní výplaty vykonať zrážku, prípadne, ak by výška zrážky nepostačovala na úhradu peňažnej náhrady a Vy by ste ju odmietli doplatiť, má právo si ju vymáhať aj súdne.
Účelom tohto ustanovenia je ochrana zamestnávateľa a kompenzácia škody, ktorá zamestnávateľovi vznikla, ak zamestnanec svojvoľne prestal chodiť do práce. V praxi sa často vyskytujú prípady, kedy zamestnanci počas trvania výpovednej doby nastúpia do nového zamestnania napriek tomu, že ich pôvodný pracovný pomer stále trvá a majú povinnosť plniť všetky povinnosti, t. j. aj chodiť do práce.
Ďalšou skutočnosťou, prichádzajúcou do úvahy v prípade, ak zamestnanec nezotrvá počas výpovednej doby u zamestnávateľa, je škoda, ktorá tým môže zamestnávateľovi vzniknúť.
Pre vznik všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu musia byť – v zmysle § 178 a nasl. Zákonníka práce – splnené kumulatívne nasledovné podmienky: a) vznik škody pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením, b) protiprávny úkon, c) porušenie povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi alebo úmyselné konanie proti dobrým mravom, d) príčinná súvislosť medzi porušením povinností a vznikom škody, e) zavinenie na strane zamestnanca. Ak nie je splnený čo i len jeden predpoklad, zamestnanec za škodu nezodpovedá.
Nárok na náhradu škody je pritom zamestnávateľ oprávnený si uplatniť paralelne i popri peňažnej náhrade – v zmysle § 62 ods. 8 Zákonníka práce.
Skôr, ako pred uplynutím výpovednej doby, môže zamestnanec odísť zo zamestnania len vtedy, ak sa so zamestnávateľom dohodne na skončení pracovného pomeru k určitému dátumu, zamestnávateľ však nie je povinný žiadosti zamestnanca o skončenie pracovného pomeru dohodou vyhovieť.
Ešte jeden spôsob u neseriozneho zamestnávateľa ak neplatá riadne a včas mzdu, alebo jej časť a to okamžité zrušenie pracovného pomeru, ktoré treba dať písomne a nastane doručením doporučene s návratkou.