Mladí ľudia vždy čelili výzvam spojeným so štúdiom, vstupom na pracovný trh či osamostatnením sa. Každá generácia si prešla obdobím neistoty a hľadania vlastného miesta v spoločnosti. Dnes však mladí čelia situácii, ktorá je bezprecedentná svojím rozsahom aj intenzitou.
Finančná kríza, klimatická kríza, pandémia, rýchly rozvoj umelej inteligencie či geopolitické napätie. Tieto udalosti neprišli izolovane, ale navzájom sa prepojili a zosilnili svoje dôsledky. Pre mnohých mladých sa kríza stala každodennou realitou, nie výnimočným obdobím.
Dôsledky vidíme naprieč celou Európou. Stabilné zamestnanie je čoraz vzácnejšie a mladí ľudia sú odkázaní na dočasné pracovné zmluvy, neisté formy práce alebo nízke mzdy. Náklady na bývanie dramaticky rastú a veľká časť príjmu odchádza práve na nájom či energie. Predstava, že každá ďalšia generácia bude žiť lepšie ako tá predchádzajúca, sa postupne vytráca.
Táto situácia pritom nepredstavuje len ekonomický problém. Ide o zásadnú spoločenskú výzvu. Spoločnosť, v ktorej mladí ľudia nedokážu dosiahnuť základné životné míľniky, ako je stabilná práca, vlastné bývanie alebo finančná nezávislosť, nemôže dlhodobo fungovať zdravo.
Ak chceme mladým ľuďom vrátiť dôveru v budúcnosť, potrebujeme vytvárať spoločnosť, ktorá bude priateľská k mladým generáciám. Znamená to investovať do kvalitných pracovných miest, dostupného bývania a opatrení, ktoré zmiernia rast životných nákladov. Len tak môžeme zabezpečiť, aby mladí ľudia mali reálnu perspektívu dôstojného života.
Nie je udržateľné, aby spoločnosť starla biologicky, ale zároveň zostávala uväznená v dočasnosti a neistote. Generácia, ktorá nemá možnosť naplno vstúpiť do dospelosti, totiž postupne stráca vieru v to, že budúcnosť môže byť lepšia.