O súčasných problémoch v odborovom hnutí na Slovensku, spoločenskej, ekonomickej i politickej situácii som diskutovala s kolegami a kolegyňami z odborových centrál tvoriacich neformálnu sieť odborových organizácií strednej Európy (Slovensko, Rakúsko, Česko, Maďarsko, Chorvátsko, Slovinsko, Lichtenštajnsko, Švajčiarsko, Srbsko). Dohodli sme sa, že smerom k Európskej odborovej konfederácii budeme viac koordinovať svoje kroky a postoje, čím umocníme hlas odborov strednej Európy. Pri dnešnej diskusii som vypichla aktuálne problémy na Slovensku, stav životnej úrovne, situáciu v kolektívnom vyjednávaní, legislatívny proces (či skôr chaos), blížiace sa parlamentné voľby a stratégiu odborov smerom k ponuke politických strán. O prenasledovaní predstaviteľov odborov v niektorých firmách, o dnešnom proteste ZO OZ KOVO DS Beluša, o snahách podkopávať kolektívne vyjednávanie niektorých zamestnávateľov, o útokoch na odbory som osobne informovala aj nastupujúceho predsedu Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru Olivera Röpke a šéfa rakúskych odborov Wolfganga Katziana (na obrázku so mnou).
So značným obdivom k rakúskemu modelu kolektívneho vyjednávania so silnými sektorovými kolektívnymi zmluvami pokrývajúcimi viac ako 90 percent zamestnancov diskutujeme aj o tom, ako posilniť sociálny dialóg v našich krajinách. Rakúsky model nastavuje minimálnu úroveň odmeňovania v krajine (tento rok nechcú podliezť 2 000 eur) a ďalšie vyjednávanie je postavené na jednotlivých sektoroch, ktoré pri odmeňovaní nemôžu ísť pod celonárodnú úroveň. Legislatíva v podstate nastavuje povinnosť zamestnávateľov kolektívne vyjednávať. Toto môže byť inšpiráciou pri nastavení žiadúceho Akčného plánu na Slovensku, ako dosiahnuť 80% pokrytie kolektívnymi zmluvami, ktoré nám nariaďuje európska smernica o spravodlivých minimálnych mzdách.
S viacerými predstaviteľmi odborových centrál v našom regióne sme identifikovali takmer rovnaké problémy súvisiace s trhom práce a kvalifikovanou pracovnou silou. Napíšem to veľmi jednoducho: dlhodobá politika nízkych miezd a nízkej ochrany zamestnancov doslova vyhnala kvalifikovanú pracovnú silu z našich trhov práce. Pamätáme si ešte časy, kedy jednou z prezentovaných výhod a lákadiel pre potenciálnych zahraničných investorov bola lacná pracovná sila a slabá pracovno-právna legislatíva. Teraz sa však karta obracia: potenciálni investori sa pýtajú na úroveň kolektívneho vyjednávania a odmeňovania, ktoré by mali byť nástrojom udržania kvalifikovanej pracovnej sily. Zároveň však musíme hľadať stratégie, ako integrovať a organizovať pracujúcich prichádzajúcich na náš trh práce z iných krajín. Lebo, zdá sa, mnoho sektorov je na nich odkázaných už teraz.