Debata o tom, či „skončia lacné taxi“ a či „klesne podiel brigád“, je relevantná aj pochopiteľná. Treba však zdôrazniť, že ide o jednostranný pohľad, ktorý nereflektuje na kontext, ani postavenie samotných pracovníkov v platformovej ekonomike.
Preto je pohľad, prezentovaný v článku „Koniec lacných taxi? Z kuriérov či taxikárov chcú zákonom spraviť zamestnancov“, značne zaujatý a vôbec nereflektuje realitu v tom, že nikto nechce zo živnostníkov urobiť zamestnancov. Problémom je, že súčasný stav vyrába z normálnych zamestnancov nútených živnostníkov.
„Diskusia o platformovej práci sa u nás príliš často zužuje na cenu služby a pohodlie spotrebiteľa, zatiaľ čo dôsledky pre pracujúcich ostávajú na okraji záujmu. Lacná služba nie je problém sama o sebe – problémom je, ak je jej skutočná cena prenášaná na ľudí, ktorí pracujú bez istoty príjmu, bez sociálnej ochrany a bez reálnej možnosti brániť sa voči rozhodnutiam algoritmu. Odbory neodmietajú pokrok a ani nové formy práce, ale trvajú na tom, že flexibilita nemôže znamenať stratu dôstojnosti, práv a zodpovednosti zamestnávateľa. Ak Slovensko dovolí, aby sa nútená živnosť a algoritmické riadenie stali normou, oslabí tým nielen postavenie pracujúcich, ale aj celý sociálny systém a férovú hospodársku súťaž.“ uviedla Monika Uhlerová, prezidentka KOZ
Skutočná otázka teda neznie, či má byť služba iba lacná. Otázka znie: „kto tú lacnotu v skutočnosti zaplatí“? A odpoveď je tak isto jednoduchá, samotný pracovník (rizikom, neistotou, chýbajúcimi právami a plnou zodpovednosťou za svoje „podnikanie“), verejné financie (cez doplácanie sociálnych dávok a výpadky v daniach a odvodoch) ale aj férové firmy (ktoré čelia nekalej konkurencii).
Európska smernica o práci pre platformy je reakciou na realitu, že veľká časť „živnostníkov“ v platformách reálne nevykonáva nezávislé podnikanie, ale závislú prácu riadenú algoritmom. Preto zavádza kľúčový princíp, prezumpciu zamestnania. Ak sú splnené znaky závislej práce, čiže najmä kontrola a riadenie, pracovník sa má považovať za zamestnanca. Ak s tým platforma nesúhlasí, tak musí vedieť preukázať opak.
Fiktívna živnosť nie je flexibilita – je to presun rizika
Pri fiktívnych živnostiach je flexibilita často jednostranná a na úkor ľudí, ktorí túto prácu vykonávajú. Platforma má flexibilitu vždy, pracovník len vtedy, kým mu algoritmus nepridelí hodnotenie, nepríde sankcia alebo mu algoritmus neprestane prideľovať zákazky. Smernica práve preto cieli na situácie, keď platforma určuje odmenu, kontroluje výkon, obmedzuje odmietanie zákaziek a podnikanie pre konkurenciu, monitoruje cez GPS/rating a ukladá sankcie algoritmom.
Prečítajte si aj: Platformová práca musí byť férová
Európska odborová konfederácie (OEK) dlhodobo presadzovala, aby sa dôkazné bremeno prenieslo na platformy, lebo „vymáhanie“ cez inšpekcie a individuálne súdne spory bolo a stále je pomalé a neposkytujúce „zamestnancom“ rovnosť pred zákonom. EOK to označuje za kľúčový posun k férovej platformovej práci a vyzýva na dôslednú implementáciu v členských štátoch.
Ide o moc algoritmov
Vyššie spomenutý článok správne pripomína, že smernica rieši aj algoritmické riadenie, transparentnosť, ľudský dohľad, právo napadnúť automatizované rozhodnutia, a tiež obmedzenia v spracúvaní citlivých údajov (finančnú situáciu, zdravie, politické názory, náboženstvo, migrácia atď.).
EOK zároveň upozorňuje, že aj pri plnej implementácii smernice ide o najnižšiu úroveň práv „zamestnancov“ a zároveň o významné posilnenie ochrany voči algoritmickému manažmentu, teda voči situácii, keď sa pracovný život (príjem, čas, prístup k zákazkám, sankcie) mení na výsledok netransparentného skórovania. Jednoducho ide o to, aby všetko bolo plne transparentné a jasné – obom stranám – nie ako doteraz, že navrch mala vždy len platforma.
Kam to až môže zájsť?
Ak sa pozrieme na to, kam až flexibilita môže dôjsť sú digitálne platformy v USA (CareRev, ShiftMed, Medely, Clipboard Health), cez ktoré si najímajú zdravotnícke zariadenia sestry a iný personál, ako nezávislých kontraktorov. Zdravotnícki pracovníci si potom vyberajú služby v zdravotníckych zariadeniach podobne ako vodiči Uberu, z toho, čo im ponúka algoritmus. Hoci tento systém ponúka flexibilitu a niekedy aj vyššiu hodinovú odmenu, pracovníci zároveň strácajú stabilitu príjmu, zamestnanecké benefity, ochranu pri chorobe či úraze a často nesú náklady na licencie, poistenie a školenia sami. Analýzy a reportáže upozorňujú, že takýto model prenáša podnikateľské riziko na jednotlivca, vytvára neisté pracovné podmienky a posilňuje algoritmické riadenie práce – čo je varovný príklad toho, kam môže viesť nekontrolovaná platformizácia aj v sektoroch, ktoré boli doteraz založené na stabilnom pracovnom vzťahu. Negatívom je aj fakt, že takto najímaný personál pracuje na rôznych oddeleniach, aj bez skúseností, na čo zase môžu doplatiť pacienti.
Je zároveň zdokumentované, že algoritmy profilujú pracovníkov podľa ich správania, spoľahlivosti či ochoty pracovať za nižšiu odmenu. Zníženie ratingu znamená menej pridelených zmien a nižší príjem, pričom niektoré platformy dokonca nútia pracovníkov súťažiť o prácu ponukou nižšej hodinovej sadzby. V praxi tak vzniká mechanizmus, ktorý vytvára tlak na znižovanie odmien a zvýhodňuje ekonomicky zraniteľnejších pracovníkov. A najnovšie zistenia upozorňujú na podozrenia, že platformy si môžu nakupovať dáta o finančnej situácii (credit rating) najímaných pracovníkov a následne ponúkať ľuďom v horšej situácii nižšiu odmenu, lebo „sú zúfalejší“.
Aj keby sme tento konkrétny príklad brali len ako ilustráciu, pointa je jasná, ak platforma spája pracovné príležitosti s profilovaním človeka, vzniká obrovský priestor na diskrimináciu, tlak na mzdy a „trestanie chudoby“.
Prídu o príjem a skončia brigády?
Argument platforiem, že veľa ľudí pracuje pár hodín týždenne, je relevantný – ale nevyvracia potrebu ochrany. Aj práca na 5 hodín týždenne je práca. Odpoveďou nemá byť ponechanie ľudí bez práv, ale nastaviť pravidlá tak, aby existovali krátke úväzky a flexibilné rozvrhy v štandardnom pracovnoprávnom režime, boli možné kombinované príjmy bez trestania (brigáda popri práci na TPP/štúdiu), aby sa jasne odlíšilo, kto je skutočne samostatný (napr. vlastná klientela, vlastná cenotvorba, reálne podnikateľské riziko) a kto je „samostatný“ len na papieri.
EOK zároveň upozorňuje, že implementácia bude testom politickej vôle. Platformový sektor rastie a bez organizovania pracovníkov a férovej transpozície hrozí, že sa smernica obíde cez nové formy zmlúv.
Lacné služby nemôžu stáť na lacnej práci
Ak má Slovensko modernizovať trh práce, nesmie to znamenať návrat k vzťahom „na zavolanie“ z prelomu 19. a 20. storočia, kde človek nemá istotu času, príjmu, dovolenky ani ochrany pred svojvôľou algoritmu. Práve preto je jadro európskej smernice postavené na tvrdení, že technológia môže byť inovácia, ale nie zámienka na obchádzanie sociálneho modelu.