Nech sa bavíme na akúkoľvek tému, aj na takú, ku ktorej máme zásadne odlišné stanoviská a názory, základom korektnej diskusie je používanie korektných dát.
K minimálnej mzde, ako inštitútu, majú odbory a zamestnávatelia logicky rôzne postoje. Je tomu tak dlhodobo aj z dôvodu, že zastupujú odlišné skupiny a záujmy. To, že sa na mnohých veciach nezhodnú je asi úplne normálne, no diskusia by mala vždy prebiehať na základe korektných dát.
Zástupca APZD Andrej Lasz sa v TA3 na margo podielu minimálnej mzdy na priemernej mzde vyjadril nasledovným spôsobom:
„Máme to samozrejme zrátané za rok 2023, kedy sú údaje dostupné … pokiaľ my sme teda už teraz na tých 50 percent tej priemerky, tak napríklad také Nemecko je na 47 percentách, Česko na 41 percent, Poľsko 48, Maďarsko 42, Luxembursko 46, Francúzsko 48. … Podiel našej minimálnej mzdy na priemernej mzde je jeden z najvyšších v EÚ.“
Čo na to tvrdé dáta?
Podľa dát Eurostatu bol v roku 2023 podiel slovenskej minimálnej mzdy na priemernej mzde vo výške 43 percent a nie 50 percent, ako tvrdí Andrej Lasz. Eurostat neponúka tieto dáta ešte za všetky krajiny, preto sa nedá celkom overiť jeho tvrdenie o tom, že Francúzi majú len 48 percent, ale vieme sa pozrieť na ostatné ním spomínané krajiny. Poľsko, Luxembursko a Nemecko majú podiel vyšší, ako my na Slovensku, Maďari a Česi ho majú o niečo nižší. V žiadnom prípade však nepatríme medzi krajiny EÚ, ktoré majú najvyšší podiel minimálnej mzdy na priemernej mzde.
Môžeme sa pozrieť aj na dáta z Eurostatu za rok 2022, kedy má Eurostat údaje za skoro všetky krajiny EÚ.
Ako vidno, nejako zásadne sme medziročne nepokročili, no napríklad Nemci nás v roku 2023 preskočili. Nič z týchto dát nenaznačuje, že by sme patrili medzi špičku v EÚ.
Overiť si to môžeme na dátach od OECD, ktoré potvrdzujú údaje Eurostatu (sú mierne odlišné pre inú metodiku) a taktiež poukazujú na fakt, že podiel minimálnej mzdy na priemernej nie je na Slovensku rekordný.
A ani medziročné zvýšenie minimálnej mzdy z dnešných 750 eur na budúcoročných 816 eur tak nie je zásadným zvýšením, aby naša minimálna mzda dosiahla 50-percentný podiel na priemernej mzde v roku 2025. Na nárast o 8 p.b. by minimálna mzda musela stúpnuť od dosť vyššie.
Používanie nekorektných dát?
Z akých dát čerpá Andrej Lasz nie je úplne jasné, no to, že tieto jeho tvrdenia, resp. dáta s ktorými narába zjavne nie sú korektne, je úplne jasné. Pravdepodobne si tieto dáta spracúva samotná APZD, alebo jej ich niekto podsúva. Pravdepodobne počítajú podiel mesačnej minimálnej mzdy za plný úväzok ako podiel na priemernej mzde všetkých zamestnancov, teda aj tých, ktorí pracujú na skrátené úväzky. Takáto metodika je zavádzajúca a produkuje nesprávne podiely, keďže mieša neporovnateľné dátové súbory. Najmä z toho dôvodu, že podiely zamestnancov so skrátenými úväzkami sú v jednotlivých krajinách zásadne odlišné. Eurostat, aj OECDstat dávajú do pomeru mesačnú minimálnu mzdu k priemernej mzde zamestnancov s plnými úväzkami, čo je korektný a správny postup.
Nie je celkom jasné prečo používajú zamestnávatelia takéto „vlastné výpočty“ s pochybnou metodikou, keď Eurostat aj OECDstat poskytuje oficiálne štatistiky.
Existuje ešte jeden možný pohľad a tým je dať do podielu hodinovú minimálnu mzdu a hodinovú priemernú mzdu všetkých zamestnancov, vrátane tých, ktorí pracujú na skrátené úväzky. Takto sa na problematiku napríklad pozerá nemecký inštitút WSI, ale ani ich pohľad nič nemení na tom, že slovenská minimálna mzda nemá vysoký podiel minimálnej mzdy na priemernej mzde.
Takže sa ešte raz pozrime prehľadne na to, čo tvrdí zástupca zamestnávateľov a aká je realita podľa Eurostatu a OECDstatu.
| APZD 2023 | Eurostat 2023 | Eurostat 2022 | OECDstat 2023 | |
| Francúzsko | 48,0% | bez dát | 47,2% | 50,2% |
| Nemecko | 47,0% | 45,4% | 41,8% | 45,3% |
| Luxembursko | 46,0% | 49,9% | 48,2% | 44,9% |
| Poľsko | 48,0% | 49,4% | 47,5% | 44,5% |
| Slovensko | 50,0% | 43,0% | 42,9% | 42,6% |
| Česko | 41,0% | 40,3% | 41,0% | 37,7% |
| Maďarsko | 42,0% | 41,8% | 42,1% | 37,0% |
Diskusia je dôležitá, ale korektná
Ak zamestnávatelia majú problém s výškou minimálnej mzdy a jej zvyšovaním, tak je logické, že hľadajú prootiargumenty. Aj tie by však mali spĺňať jednu dôležitú náležitosť. Mali by byť korektné a korektne uvádzané. Dáta, ktoré citoval Andrej Lasz v TA3 nie sú korektne a nie sú ani korektne uvádzané.
Treba však zároveň uviesť, že odporúčanie EÚ zo smernice o minimálnych mzdách, aby minimálna mzda bola vo výške 50 percent z priemernej mzdy ešte stále nedosahujeme a veľmi pravdepodobne nebudeme dosahovať ani v roku 2025. Na druhej strane odporúčanie EÚ je len rámec, nie mantra. Krajiny majú brať do úvahy aj iné ekonomické a sociálne ukazovatele, pretože aj medzinárodná komparácia podielov minimálnych miezd na priemernej mzde má svoje limity a nedajú sa zo samotnej výšky podielu robiť jednoznačné závery.