Na Slovensku nelegálne pracujú najmä ľudia z tretích krajín, ale výnimkou nie sú ani Slováci či ďalší občania z Európskej únie. Hoci počet čiernej práce u nás klesá, problém s nelegálnym zamestnávaním vyriešený nemáme.
Je to zamestnanec, ktorý pristúpi na nekalé pracovné podmienky, ktoré nespĺňajú základné sociálne a právne štandardy, či ochranu zdravia. Niekedy však nemajú ľudia na výber a radšej berú peniaze na ruku, akoby mali ostať bez príjmu.
Problematike nelegálneho zamestnávania v rokoch 2017 až 2022 sa venoval vo svojej štúdii Národný kontaktný bod Európskej migračnej siete v Slovenskej republike.
Čo sa týka počtu nelegálne zamestnávaných v roku 2017, až tretinu tvorili pracovníci z tretích krajín. Odhalených bolo 1170 osôb najčastejšie z Ukrajiny a Srbska.
Podobne vysoké počty odhalili inšpektori aj v roku 2018. Podiel prípadov nelegálneho zamestnávania cudzincov, najmä štátnych príslušníkov tretích krajín pochádzajúcich zo Srbska a z Ukrajiny však už tvoril 43 % zo všetkých. Došlo tak k výraznej zmene v situácii nelegálneho zamestnávania.
Najviac na čierno zamestnávaných ľudí inšpektori odhalili v odvetviach priemyselnej výroby, administratívnych a podporných služieb, v stavebníctve či maloobchode a veľkoobchode. Zákony pritom obchádzali najviac malí zamestnávatelia, mikropodniky s jedným až deviatimi zamestnancami.
Na druhej strane za najmenej rizikové odvetvia možno považovať ťažbu a dobývanie, finančné a poisťovnícke činnosti a odvetvie dodávky elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu. Veľkí zamestnávatelia s počtom zamestnancov nad 250 porušovali zákon najmenej.
Zmeny prišli s covidom aj vojnou
So začiatkom vojny na Ukrajine a následnou utečeneckou krízou sa situácia na našom pracovnom trhu výraznejšie zmenila a mala celospoločenský dosah. A hoci boli medializované prípady nelegálneho zamestnávania Ukrajincov, kontroly nezistili, že by tento problém dosahoval väčšiu intenzitu než pred vojnou.
V publikácii Európskej migračnej siete sa uvádza, že boli podľa kontrol v prípade tejto skupiny osôb identifikované prípady porušovania niektorých ustanovení Zákonníka práce. Napríklad nedostatky súvisiace s náležitosťami pracovných zmlúv, súvisiace s dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, vedením evidencií pracovného času a minimálne mzdové nároky.
Pomohol aj zákon platný od roku 2019. Vláda prijala opatrenia na zjednodušenie zamestnávania v takzvaných nedostatkových profesiách v okresoch s evidovanou nezamestnanosťou pod 5 %.
Rozšírili sa aj možnosti vstupu štátnych príslušníkov tretích krajín na trh práce cez agentúry dočasného zamestnávania v prípade zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily či skrátenie lehôt pre posudzovanie žiadosti o udelenie prechodného pobytu z 90 na 30 dní.
Počas pandémie Covidu-19 sa zase napríklad predlžovala platnosť prechodného, trvalého alebo tolerovaného pobytu.
Pokuty nie sú drakonické
Ak firma nedodržuje zákonník práce a ďalšie platné zákony, môže sa dostať do problémov, rovnako tak aj samotný zamestnanec. Výkon nelegálnej práce je priestupok a rieši sa pokutou do výšky 331 eur. Okrem finančných sankcií však môže byť trestom aj odňatie slobody, a to až na tri roky.
Závažné nedostatky boli zistené najmä u zamestnávateľov, ktorí nevedia nájsť dostatok pracovnej sily na Slovensku a sú odkázaní na cudzincov. Chýbajúcu pracovnú nahrádzajú pracovnou silou zo Srbska, z Ukrajiny, Macedónska, Bosny a Hercegoviny, Čiernej Hory, Vietnamu, Rumunska, Kazachstanu, Poľska, Ruska, Gruzínska a Moldavska.
Čierna práca ustupuje, nastupuje švarcsystém
Niektorí zamestnávatelia prechádzajú na sofistikovanejšiu formu, takzvaný švarcsystém, no aj ten je nelegálny a štát ho kontroluje.
Aký je medzi týmito dvomi formami nelegálnej práce rozdiel? Zamestnanec, ktorý pracuje na čierno bez zmluvy nie je evidovaný v sociálnej ani zdravotnej poisťovni, neodvádza zo zárobku dane, výplatu dostane na ruku.
Pri švarcsystéme si firma formálne najíma pracovníkov živnostníkov alebo samostatne zárobkovo činné osoby, ale v skutočnosti s nimi zaobchádza ako so zamestnancami. Majú fixnú pracovnú dobu, dostávajú plat, riadia sa príkazmi zamestnávateľa. Robia teda závislú prácu ako regulárni zamestnanci.
Zamestnávateľ šetrí na odvodoch, daniach, má menej administratívy, no zamestnanec je ukrátený o benefity zo zákonníka práce. Ide takpovediac o kamuflovaný pomer.
Tieto kontroly sa podľa inšpektorov ukázali ako najzložitejšie a právne najobťažnejšie. Fungujú napríklad kooperatívne kontroly v spolupráci s ostatnými zložkami štátnej správy, ktoré sa zaoberajú touto oblasťou.
Zdroj: Nelegálne zamestnávanie štátnych príslušníkov tretích krajín: Analýza situácie 2017 – 2022 (2025)
Ilustračná fotografia: Pexels