Vo Viedni sa minulý týždeň konala konferencia Demokracia v ohrození… môže ju sociálny dialóg zachrániť?, ktorú zorganizovala Európska odborová konfederácia (ETUC) v spolupráci s Rakúskym odborovým zväzom (ÖGB).
V centrále ÖGB sa 16. -17. apríla stretli odborári z celej Európy, aby spolu s odborníkmi diskutovali o vzostupu extrémnej pravice a hľadali odpoveď ako je možné prostredníctvom sociálneho dialógu tomu zamedziť.
Koniec dejín?
Po páde železnej opony sa zdalo, že liberálna demokracie zvíťazila a nič už ju nemôže ohroziť. „Bibliou“ tých čias sa stala kniha politológa Francisa Fukuyamu Koniec dejín a posledný človek, v ktorej tento americký politológ tvrdil, že ľudstvo sa ocitlo na konci svojich dejín, pretože neexistujú životaschopné alternatívy voči trhovej ekonomike a liberálnej demokracii. Veľmi rýchlo sa však ukázalo, že je to ilúzia.
Nárast pravicového extrémizmu v Európe nás prebral z tohto sna. Krajná pravica nedávno uspela vo voľbách v Nemecku a Rakúsku. Bodovala aj a v minuloročných voľbách do Európskeho parlamentu.
Sociálny dialóg: obrana demokracie v praxi
Ako vo svojej otváracej reči upozornil zástupca generálneho tajomníka EOK Claes-Mikael Ståhl, kdekoľvek sa krajná pravica dostane k moci, sú ohrozené základné práva pracovníkov a ich odborov. Tieto politické subjekty podkopávajú a napádajú odbory, pretože odbory, kolektívne vyjednávanie a sociálny dialóg považujú odbory, za prekážku svojich cieľov.
Na ochranu a zlepšenie našich demokracií ako aj modelov sociálneho zabezpečenia je podľa jeho slov sociálny dialóg potrebný viac ako kedykoľvek predtým. Zatiaľ čo krajná pravica sa snaží centralizovať a monopolizovať moc, odbory prostredníctvom sociálneho dialógu a kolektívneho vyjednávania posilňujú postavenie pracovníkov na všetkých úrovniach – od dielní až po chodby európskych inštitúcií. Sociálny dialóg je spoločným záväzkom k základom demokracie a deľbe moci.
Spoločným presadzovaním spoločných záujmov – hľadaním správnej rovnováhy priorít a v prípade potreby spoločnými krokmi a ústupkami potrebnými na dosiahnutie kompromisov – pracovníci zavádzajú demokratickú prax do každodenného života. Identifikovaním toho, čo ich spája v ich rôznorodosti, a podnikaním krokov na dosiahnutie konkrétnych zlepšení získavajú zmysel pre riadenie a kontrolu nad svojimi životmi a komunitami.
Viaceré štúdie ukazujú, že odborári častejšie ako ostatní zastávajú prodemokratické názory a aktívne sa zapájajú do občianskeho života mimo práce. Posilňovanie odborov a sociálneho dialógu je teda veľmi účinné pri ochrane a posilňovaní imunitného systému demokracie.
Posilnenie krajnej pravice a vplyv osobností ako Donald Trump stavajú demokraciu do neistej pozície, čo vyvoláva paralely s historickým bojom proti fašizmu a nacizmu. Odborové zväzy, ktoré sú kľúčové pri ochrane demokratických princípov, musia opäť čeliť týmto hnutiam a posilniť odolnosť demokracie prostredníctvom sociálneho dialógu.
25 rokov smerom k autokracii
Kľúčový príspevok na konferencii zaznel z úst Mariny Nord z V-Dem inštitútu pri Göteborskej univerzite. Hoci po páde železnej opony sa zdalo, že liberálna demokracie definitívne zvíťazila na celom svete a nič už ju už nemôže ohroziť, švédska politologička upozornila na skutočnosť, že za posledných 25 rokov je demokracia vo svete na ústupe. Momentálne máme vo svete viac autokratických režimov ako demokratických. Nachádzame sa teda zhruba tam, kde sme boli v r. 1996.
Doložila to aj množstvom štatistických dát, ktoré zozbieral tím odborníkov z V-Dem inštitútu. Kým v r. 2004 žilo v autokratických režimoch 49% celosvetovej populácie, v r. 2024 stúpol ich počet na 72%. Alarmujúca je najmä ohrozenie slobody prejavu. Hlavnou zbraňou autokratov je cenzúra, ktorá vedie k oslabovaniu volieb a občianskej spoločnosti. Ďalšími nástrojmi sú dezinformácie, prostredníctvom ktorých sa im darí polarizovať spoločnosť. V šírení dezinformácií patria popredné miesta vládam v Rusku a Zimbabwe. Polarizácia sa dotýka všetkých krajín, no najvyhrotenejšia situácia je v Bangladéši, Bielorusku a Maďarsku.
Jednoznačne najväčší prepad, pokiaľ ide o kvalitu demokracie, zaznamenalo Maďarsko, nasledované Srbskom a Nikaraguou. Kým u našich južných susedov je to dlhodobý proces, ktorý trvá už 15 rokov, Slovensko sa smerom k autokracii uberá priam míľovými krokmi. Vzďaľujeme sa tak Česku, kde je tento pohyb presne opačný. Politologička Marina Nord vyjadrila obavu, že tento vývoj sa na Slovensku bude aj naďalej zhoršovať.
Momentálne zažívame tretiu, no najvýraznejšiu vlnu autokratizácie. Novinkou oproti minulosti je to, že prichádza od politikov, ktorí boli zvolení vo voľbách. Je to postupný proces (tzv. salámová metóda) a často sa odohráva za fasádou demokracie. Istú nádej nám môže dodať fakt, že v priebehu rokov 1900 – 2023 sa z podarilo obnoviť demokraciu vo viac ako v polovici z 205 prípadov, keď došlo k regresu.
Sociálny dialóg
Zaujímavé postrehy z rakúskej perspektívy priniesli aj sociológ Günther Ogris a historik Florian Wenninger. O výzvach pre sociálny dialóg diskutovali šéf českých odborov Josef Středula a zahraničný tajomník maďarských odborov MASZSZ Bence Havas. O situácii vo Fínsku informovala zástupkyňa odborového zväzu STTK Maria Häggman a konferenciu svojim príspevkom ukončila Giulia Barbucci, z talianskej odborovej organizácie CGIL.
Foto: autor
Zdroj: https://www.v-dem.net/documents/60/V-dem-dr__2025_lowres.pdf