Predkladanie a prerokovávanie legislatívnych noriem v Národnej rade SR bez predchádzajúceho zapojenia odbornej verejnosti a s dostatočným priestorom na diskusiu, nadmieru využívané v minulom volebnom období, pokračuje aj v súčasnosti.
Pritom, ak by pripomienkovanie a prerokovávanie legislatívy prebiehalo kvalifikovane a rešpektovalo by štandardný legislatívny proces, viedlo by to nielen k odstráneniu nedostatkov v navrhovanej legislatíve, predišlo by sa tak opakovaným „opravným“ novelizáciám, či odmietnutiu navrhovaného zákona prezidentkou SR a v neposlednom rade aj k upokojeniu spoločenskej situácie.
Aktuálne je v pléne parlamentu, opäť mimo štandardného postupu, prerokovávaný napríklad návrh novely kompetenčného zákona. Náš členský Slovenský odborový zväz verejnej správy a kultúry, ako najväčší zástupca zamestnancov v štátnej službe, prijal túto informáciu s rozhorčením, pretože predloženým návrhom novely kompetenčného zákona sa ruší Rada pre štátnu službu. Tento nedôvodný legislatívny zámer je sporný aj z dôvodu, že existencia Rady ako nezávislého orgánu bola požiadavkou Európskej únie a záväzkom Slovenskej republiky.
Rada v súčasnosti pôsobí v rôznych oblastiach, predovšetkým napomáha efektívnemu riadeniu ľudských zdrojov, preskúmava podnety a prešetruje výpovede, ochraňuje princípy štátnej služby, zlepšuje kvalitu štátnej správy vzdelávaním štátnych zamestnancov a tiež buduje analytické kapacity pre oblasť štátnej služby, napríklad na tvorbu Správy o stave a vývoji štátnej služby na Slovensku.
Osobitne významnou, v súvislosti s činnosťou Rady, je práve nezávislosť Rady, ktorá je daná spôsobom jej kreovania a subjektami, ktoré členov Rady navrhujú. Členovia Rady sú navrhovaní aj inštitúciami, ktoré zaručujú spoločenskú kontrolu vo vzťahu k štátnej službe, kontrolu nakladania s verejnými finančnými zdrojmi, ako aj inštitúciami, ktoré pôsobia v oblasti základných ľudských práv a slobôd, ako aj ochrany práv štátnych zamestnancov.
Charakter a spôsob navrhovania tejto zásadnej legislatívnej zmeny možno spájať s avizovaným prepúšťaním štátnych zamestnancov, ktorí by po zrušení Rady stratili priamu možnosť prešetrenia výpovedí nestranným orgánom – Radou, keďže po jej zrušení prešetrovať výpovede by mal úrad vlády, ktorý nestranným zjavne nebude.
Zrušením Rady pre štátnu službu zamestnanci štátu prídu o nezávislý orgán, ktorý chráni nielen ich službu, ale aj ich práva a predovšetkým preto Slovenský odborový zväz verejnej správy a kultúry spoločne s partnerskými odborovými zväzmi vyjadruje zásadný nesúhlas s predloženým návrhom novely kompetenčného zákona, ktorým sa má zrušiť Rada pre štátnu službu.
KOZ SR v tejto súvislosti opätovne pripomína, že ak by boli všetky poslanecké návrhy súčasťou medzirezortného pripomienkového konania, sociálni partneri a odborná verejnosť by mali priestor na vznášanie pripomienok a stanovísk. Ústavné právo poslanca predkladať legislatívne návrhy by tak ohrozené nebolo.
„Nebudeme akceptovať situáciu, aby sme sa o kľúčových legislatívnych zmenách dozvedali z médií, ani aby sme obchádzali jednotlivých poslancov a snažili sa ich presvedčiť, prečo by mali, či nemali podporiť daný legislatívny návrh. Našim cieľom je mať dlhodobo zachovaný systémový a férový prístup k legislatívnemu procesu a spoločne viesť kultivovaný sociálny dialóg za účasti všetkých dotknutých subjektov vrátane zamestnancov,“ uviedla prezidentka KOZ SR Monika Uhlerová.