Spoločnosť ECCO, známa dánska obuvnícka značka, oznámila odchod zo Slovenského Martina a prepustenie skoro 650 zamestnancov (z toho 480 žien, 39 ZŤP a zhruba 20 odídencov z Ukrajiny). Tento krok vyvolal vlnu rozhorčenia nielen v regióne a na Slovensku ale aj v Portugalsku, kde ostáva v prevádzke zatiaľ posledný výrobný závod v Európe a Dánsku, kde sídli vedenie korporácie. Solidaritu slovenským zamestnancom vyjadrili nielen Portugalskí a Dánski odborári, ale aj tamojší novinári (Link 1, Link 2, Link 3).
Pozrite si aj: Spoločné vyhlásenie Európskej zamestnaneckej rady pri firme ECCO
Problémy so ziskom?
Podpora zamestnancov a kritika zamestnávateľa je oprávnená. ECCO sa totiž ani zďaleka nenachádza v existenčných problémoch a len nedávno, pri uzatváraní kolektívnej zmluvy s odborovou organizáciou zamestnávateľ tvrdil že žiadne prepúšťanie sa nechystá. Ako ukazujú verejne dostupné údaje, spoločnosť si dlhodobo udržiava stabilné zisky, nielen na Slovensku, ale aj na úrovni celej korporácie. V rokoch 2016 – 2019 zaznamenala stabilný rast tržieb a ziskov, a aj napriek pandemickému výkyvu v roku 2020 sa v roku 2022 vrátila k rastu. V roku 2023 celá korporácia ECCO vykázalo zisk pred zdanením 90 miliónov eur, pričom zisk martinskej pobočky bol 1,64 milióna eur. Podľa informácií, ktoré odzneli na stretnutí odborov s manažmentom v januári 2025, bola martinská pobočka firmy v roku 2024 v zisku presahujúcom 2,2 milióna eur, hoci hospodárenie celej korporácie sa preklopilo do straty.
Luxus majiteľom a neistota zamestnancom
Majitelia koncernu navyše rozhodne nepatria medzi tých, ktorí by zápasili o každé euro. Hanni Toosbuy Kasprzak, hlavná majiteľka ECCO, patrí medzi najbohatších Dánov a Európanov, s majetkom presahujúcim 2,7 miliardy dolárov (podľa odhadov z roku 2018), v roku sa 2023 sa jej majetok odhadoval len na 1,5 miliardy, no k poklesu došlo pravdepodobne prerozdelením majetku v prospech manžela Dietera a jej detí. Majetok dcéry Anny sa odhaduje na 1,35 miliardy a majetok syna Andrého sa dohaduje na 1,05 miliardy. Len minulý rok investovala vyše 13 miliónov eur do vlastníctva pôdy v Dánsku, čím rozšírila svoje poľnohospodárske majetky na celkových 1200 hektárov, ktoré vlastní okrem mnohých ďalších nehnuteľností.
Aj napriek týmto faktom sa ECCO rozhodlo ukončiť výrobu na Slovensku. Situácia ukazuje na dlhodobé problémy firmy, ktoré pramenia zo zlého mena získaného po tom, ako sa po začiatku vojny na Ukrajine firma odmietla stiahnuť z Ruska. Oficiálne preto, že im záležalo na osude tamojších zamestnancov firmy. Otázkou je, ako veľmi firme záleží na slovenských zamestnancoch? Prečo ECCO vedelo vyplatiť prepúšťaným zamestnancom v Dánsku, ale aj v Portugalsku vyššie odstupné, ako ponúka dnes na Slovensku? Povážlivé to je najmä v porovnaní s Portugalskom, keďže úroveň miezd v Portugalskom a Slovenskom ECCU je porovnateľná.
Lákanie PZI za každú cenu?
V súvislosti s odchodom firmy ECCO treba upozorniť aj na ďalší problematický fakt: firmy s ľahkosťou a rady čerpajú štátne investičné stimuly, rôzne dotácie a užívajú si daňové prázdniny, využívajú slovenské pracovné prostredie a podporu, no pri prvej vážnejšej zmene stratégie sa bez váhania zbalia a odídu. Slovenskí zamestnanci tak zostávajú v neistote a ich prípadný odchod na Úrad práce znamená zvýšenie verejných výdavkov.
V tejto súvislosti je požiadavka odborov na vyššie odstupné, než bolo dohodnuté v kolektívnej zmluve úplne oprávnená. Pretože kolektívne zmluva bola dohodnutá v dobe, keď firma popierala možnosť hromadného prepúšťania a nehovorila nič o tom, že by chceli odísť zo Slovenska. Zamestnanci, ktorí roky budovali značku ECCO na Slovensku, si zaslúžia viac než len minimum garantované zákonom a kolektívnou zmluvou. Zasiahla ich strata zamestnania v situácii, keď je zrejmé, že odchod nebol otázkou prežitia firmy, ale len chladného kalkulu o premiestnení výroby a ďalšieho zvyšovania už i tak vysokých ziskov.
Nezmyselné konštrukcie
Mimochodom, v posledných dňoch viacerí slovenskí politici a novinári tvrdia, že odchod firmy ECCO bol spôsobený vysokým daňovo-odvodových zaťažením a vysokými nákladmi na zamestnávanie na Slovensku. Ako sme uviedli vyššie v článku, hlavný dôvod odchodu sa dá zhrnúť pod pojem „Corparate greed“ (korporátna chamtivosť) a ani reči o vysokých daniach, odvodoch, alebo nákladoch nesedia. Po prvé preto, že celkovo tvrdenia o tom, ako na Slovensku máme vysoké daňovo-odvodové zaťaženie, sú nezmyselné a demagogické. Po druhé preto, že ECCO si ponechalo výrobný závod v Portugalsku, kde nedávno presunuli vývojové oddelenie a kde došlo k perzekúcii a prepusteniu predsedníčky tamojších odborov (dodnes prebieha súdny proces). Ak sa pozrieme na dáta, tak celková daňová kvóta je v porovnaní so Slovenskom vyššia v Portugalsku a podľa Tax foundation je zdanenie na Slovenku 9. najlepšie (najnižšie) v OECD, pričom Portugalsko je až na 35. mieste spomedzi 38 porovnávaných krajín.. Daňovo odvodové zaťaženie príjmov (miezd) je v Portugalsku vyššie a minimálna mzda je na Slovensku stanovená vo výške 4,31 eura na hodinu a v Portugalsku vo výške 4,85 eura na hodinu. A aj celkové mzdové náklady na zamestnanca sú v Portugalsku vyššie.
Prípad ECCO je varovaním. Slovensko musí prehodnotiť svoju ľahkovážnu politiku lákania priamych zahraničných investícií. Podpora by nemala byť bezpodmienečná a bez zodpovednosti. Ak štát firmám pomáha, musí vedieť ochrániť zamestnancov a verejné záujmy pred bezohľadným konaním korporácií a ich akcionárov a majiteľov.
Foto: Flickr